Ideový otec zatiaľ jediného spoluspotrebiteľského komunitného portálu na Slovensku a v Čechách. OdKomunity.sk Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Cestovanie
Chce to však trochu plánovania, nepohodlia a vynachádzavosti. Od návštevy tohto nevšedného kúska Zeme ma dosť dlho odrádzali informácie o dražobe, ktorá tam panuje.Veď aj zájazdy cestovných kancelárií ponúkajúcich pár dňovú návštevu Islandu začínajú niekde nad 1000€ a neraz aj nad 2000€. A pritom veľká časť výdavkov zostáva ešte len pred vami.
Kto z nás má skúsenosť s finančným poradcom alebo poisťovákom? Takmer všetci. A koho skúsenosť je s odstupom času pozitívna? Takmer nikoho. Aspoň tak to počuť z každej strany. Prekvapivé potom je, že napriek povesti, ktorú táto profesia má, si ľudia stále nechávajú „objektívne radiť“. A pritom stačí vedieť následovné:
Narazil som na výsledky prieskumu Eurobarometra z minulého roka, v ktorom zisťovali správanie klientov bánk a poisťovní. Dotazovateľov zaujímalo, či si ľudia ponuky jednotlivých bánk a poisťovní porovnávajú. Z výsledkov napríklad vyplýva, že 85% Slovákov si pri výbere životného poistenia porovná viacero ponúk. Nesmierne ma to zaujalo, nakoľko sám som 11 rokov úspešne pôsobil v poisťovníctve a predal stovky životných poistiek. A s niečím podobným som sa nikdy nestretol.
Hack Camp prvého ročníka ReStart Slovensko skončil len pred pár hodinami. Napriek tomu, že som unavený ako už dávno nie, už hodinu a pol sa snažím neúspešne zaspať. Viečka len veľmi ťažko držím otvorené, zato mozok pracuje na plné obrátky. A hladina hormónov v krvi je stále vysoká. Lomcuje mnou stále vzrušenie a energia, ktorú bolo cítiť počas celého víkendu, keď sa pár nadšencov stretlo na jednom mieste a bez myšlienok na dennodenné starosti sa pokúsili vytvoriť niečo výnimočné. Všetka česť organizátorom. Ostal však vo mne aj pocit obáv, čo bude ďalej. A tak sa pokúsim preniesť niečo na papier (monitor:-)), možno mi to pomôže aspoň zaspať, ak už nič iné.
Čím ďalej, tým viac významných svetových médií prináša informáciu o novom a rýchlo rastúcom globálnom trende a prisudzuje mu schopnosť zmeniť existujúcu spoločnosť. A to tak zásadným spôsobom, že to viaceré prirovnávajú k zemetraseniu, po ktorom už svet nebude taký, ako ho dnes poznáme. Čoraz väčšie množstvo ľudí si uvedomuje neudržateľnosť hyperkonzumu, v ktorom dnes žijeme a nachádza riešenie v "spoluspotrebiteľstve". To, namiesto neustáleho roztáčania špirály nakupovania, sa prikláňa k čo najefektívnejšiemu využívaniu existujúcich zdrojov. A výsledkom tak je, že obrovské množstvo spotrebného tovaru, ktoré po väčšinu času svojej životnosti leží niekde bez úžitku, nachádza svoje uplatnenie.
Pred dvoma rokmi začali v USA vznikať webové stránky, ktoré umožňujú ich návštevníkom bezpečne ponúkať za symbolický poplatok zapožičanie rôznych veci, ktoré doma majú. Môžu si tak privyrobiť požičiavaním veci, ktoré si kedysi v minulosti kúpili a nepotrebujú ich mať denne k dispozícií.Na druhú stranu požičiavajúci si tak vec, ktorú jednorazovo alebo sporadicky potrebuje, nemusí kupovať, keď si ju požičia od niekoho v susedstve. Ušetrí tak peniaze za jej nákup a nezavadzia mu potom po zbytok života niekde doma.
V tomto duchu sa niesla moja prednáška na nedávnej konferencií TEDxKošice. Bol som nesmierne rád, že ma jej organizátori pozvali podeliť sa o myšlienku, ktorá mi nedáva už vyše roka spať. A tak som predstúpil pred sto členné publikom, ktoré možno charakterizovať ako inteligentné, otvorené, prajné ale zároveň kritické.
Máte sa na koho obrátiť, keď potrebujete s niečim pomôcť? Bývate na dedine, vzťahy vo vašej rodine sú normálne a priatelia len čakajú, kedy zavoláte o pomoc?Alebo ste aj vy obeťou mestskej anonymity, rodina býva ďaleko a nezištná susedská pomoc sa pomaly vytráca z vášho slovníka?
Minulý týždeň vo štvrtok na Sme.sk vyšiel pomerne rozsiahly článok, ktorý sa venoval niektorým alternatívnym spotrebiteľským modelom. Chcel by som naň takto upriamiť pozornosť ďalších čitateľov, nakoľko aj vo svojom blogu sa tejto téme venujem. Považujem a šírim "spoluspotrebiteľstvo" ako jedno z možných, trvalo udržateľných riešení z neudržateľného konzumu, v ktorom v súčasnosti žijeme. Zaujala ma najmä diskusia pod článkom, v ktorej vo výraznej miere prevládajú pozitívne reakcie a 800 kladných hodnotení článku. Je to značný posun od toho, s čím som sa najmä v počiatkoch mojej snahy o šírenie takýchto informácií a riešení, stretával. Dôkazom môžu byť aj reakcie pod mojimi predchádzajúcimi blogmi.Celkom by ma zaujímalo, čím je to spôsobené. Rastom počtu takýchto informácií v médiách v posledných mesiacoch alebo si ľudia postupne sami uvedomujú, že existujú aj iné riešenia a začínajú ich aktívne vyhľadávať a prijímať ako možnú alternatívu/doplnok k bežnému spotrebiteľskému chovaniu?Príjemné čítanie: http://www.sme.sk/c/6414188/oprav-mi-bicykel-a-ja-ta-naucim-tancovat.html
Poznáte to?Potrebujete vyvŕtať dieru do steny a vŕtačku nemáte. Tí šťastnejší zavolajú priateľa, ktorý ju má a požičajú si ju. Tí menej šťastní bežia do obchodu a utratia niekoľko desiatok euro za hobby vŕtačku. Potom ju na pár rokov odložia, kým ju budú opäť potrebovať. A výsledok? Zbytočne vyhodené peniaze a ďalší „krám“ na poličke. Veď ste potrebovali len dieru v stene a nie vŕtačku. Riešenie je však naporúdzi, len o ňom asi neviete.
Zdieľanie veci nie je prežitok z čias socializmu, ako by sa mohlo na prvé počutie zdať. Je súčasťou globálneho trendu, o ktorom som písal v predchádzajúcom článku a ktorý pomaly preniká aj do Európy a vznikol u americkej strednej triedy. Nie v radoch proletariátu. Dôvody sú čisto racionálne. Mať k dispozícií viac veci na používanie, viac miesta v dome/byte a viac peňazí na účte, ktoré zdieľaním ušetríte a použijete na to, čo je pre vás skutočne dôležité.
To tvrdí magazín TIME, ktorý zaradil „collaborative consumption“ (voľne preložiteľné ako spoluspotrebiteľstvo) medzi 10 ideí, ktoré radikálne zmenia svet v najbližšom období. Rozumnou voľbou dneška už nie je vlastniť, ale zdieľať.
Dovolenku na Bali som dostal ako odmenu za môj prínos pre spoločnosť, s ktorou spolupracujem. Bola to pobytová dovolenka v hotelovom rezorte a teda nič pre mňa. Žiaľ Slovač väčšinou nechce spoznávať cudzie krajiny, len vylihovať v hotelových rezortoch a chľastať. Tak som s dostatočným časovým predstihom plánoval ako sa z rezortu vytratiť a vidieť čo možno najviac z toho, čo Indonézia ponúka. Uspel som len čiastočne.
Navštíviť Fínsko som túžil už dlho. Tento rok sa mi to podarilo. Síce len na pár dní ale bolo to dosť na to, aby mi bolo jasné, že sa tam musím ešte vrátiť. Žiaľ toto sa mi stáva často. Príliš často, takže z mojich cestovateľských plánov neubúda ale práve naopak, neustále pribúdajú nové a nové oblasti.
Ak čítate moje blogy, viete, že mojou vášňou je cestovanie. Okrem toho mám ešte jednu vášeň, o ktorej som tu zatiaľ nepísal. Ani som to nateraz nemal v úmysle ale ako to už býva, život to všetko opäť raz zariadil ináč. Mám príležitosť tieto moje vášne nečakane spojiť a chcem vás touto cestou poprosiť, či mi v tom pomôžete. Na Slovensku prebieha súťaž, do ktorej som sa s mojou druhou vášňou dnes ráno zapojil.Výherca získa bezplatnú bilbordovú a bannerovú reklamu na Slovensku.Ak by som v súťaži uspel, znamenalo by to dve veci. Propagáciu mojej druhej vášne a prapodivný výlet po Slovensku. Prečo prapodivný? Zaviazal som sa totiž, že ak vyhrám, odfotím sa so všetkými bilbordami a napíšem o ceste za nimi:-)Ak si chcete prečítať o cestovaní za bilbordami po Slovensku, vaším hlasom k tomu prispejete tu: http://podeltesaouspech.zoznam.sk/uspech/297. Ďakujem všetkým priaznivcom za podporu.
Ak ste čítali moje predchádzajúce články, viete, že o krajinách, ktoré som navštívil, píšem najmä z pohľadu zaujímavosti, resp. veci, ktoré ma natoľko zaujali, že sa chcem o ne podeliť.Rovnako tak budem písať aj o Fínsku, odkiaľ som sa nedávno vrátil.
Do Albánska sme vstupovali plní očakávaní i obáv. Naplnia sa varovania, ktorými nás tam vyprevádzala jedna skupinka známych alebo prísľuby o super dobrodružstve inej skupinky? Nikto z nich tam nebol. My budeme tí, ktorí prinesú prvú, na vlastnej koži zažitú, skúsenosť.
Bolo tu zo strany čitateľov mojich predchádzajúcich príspevkov viacero požiadaviek na detailnejší popis cesty môjho dobrodružného výletu. Tak vám ho aj s pár fotkami a ešte nespomenutými zážitkami rád prinášam.
Ako som v mojom prvom článku na tomto blogu spomenul, Kosovo sa stalo dôležitou adrenalínovou zastávkou na našej ceste autom do Albánska. Prečo? Skúste jazdiť po Kosove v aute s ŠPZ-kou štátu, ktorý ho ako jeden z mála v EU neuznal.
Pozostatok bojov? Zemetrasenie? Nie, spôsob ako stavebné úrady v Albánsku riešia problém s čiernymi stavbami. Jednoduché a účelné. Počkajú, kým máte hrubú stavbu, miniete nemalú časť rozpočtu a takto vám ju odpália. Pustili by ste sa do stavby aj druhýkrát?
