Novovešťan: Mesto sme si zahádzali smetím

„Ide o neodbornú likvidáciu skládky. Vôbec prvú, ktorú si pamätáme, leží pri Smižanoch pred odbočkou na Čingov. Zákon vyžaduje odbornú likvidáciu skládky, pretože prikryť smetisko zemou nerieši prenikanie škodlivých látok zo skládky. Príkladov je dosť. Ďalšia skrytá skládka leží napríklad pri letisku, iná je zabudovaná do brehu Hornádu na Podskale. Keď hovoríme o sedemdesiatich skládkach, počítame medzi ne aj malé. Ale pre životné prostredie je jedno, či má skládka dvadsať alebo päť metrov štvorcových. Je to rovnako nebezpečné pre naše zdravie,“ hovorí ochranár Milan Barlog, ktorý sa tejto problematike v Spišskej Novej Vsi venuje niekoľko rokov. Za najnebezpečnejšie skládky považuje také, na ktorých stojí výstavba a pritom sú každý rok činné. „Ako príklad uvediem skládku pri Židovskom cintoríne, na ktorej stoja garáže. Každý rok sledujem, ako zo skládky vyteká tmavá tekutina. Nemôžeme odhadnúť, aké nebezpečné látky sa dostávajú do pôdy a následne do spodných vôd. To nikto nevie. V minulosti na túto skládku odvážali cestári asfalt z opravovaných ciest. Podľa mňa vznikli chyby pri privatizácii komunálnych služieb a následnom vzniku skládky v lokalite Kúdelník. Odvážalo sa na ňu všetko, napríklad aj vyrúbané kmene topoľov z Markušovskej cesty. Viac ako desať rokov hovoríme o mestskom kompostovisku, ale nič sa nedeje,“ tvrdí M. Barlog.
Množstvo čiernych skládok svedčí najmä o vysokých cenách za odvoz odpadu a nízkom proekologickom správaní sa obyvateľov nášho mesta. Na rozdiel od vidieckych sídel v našom okolí, nefunguje v našom meste systém separovaného odpadu, napriek tomu, že tento systém, mesto pred rokmi zaviedlo. Všetko stojí na správaní sa obyvateľstva. „S čiernymi skládkami sa nedá veľa spraviť, verím, že mesto ich vzniku nemôže zabrániť. Možno by pomohlo, ak by ľudia dostávali napríklad stavebné povolenie iba v prípade, že ukážu doklad o vyvezení odpadu na Kúdelník,“ uvažuje M. Barlog. Podľa neho by stála likvidácia už existujúcich skládok (zasypaných aj čiernych) neuveriteľné prostriedky, ktorými nedisponuje ani štát. „Ten však nemá ani len pravdivé údaje. Orgány štátnej správy vypočítali, že na území nášho okresu je päťdesiat až sedemdesiat čiernych skládok. Ja tvrdím, že je ich sedemdesiat len v meste Spišská Nová Ves. Nikto sa momentálne nezaoberá dopadom skládok na zdravie obyvateľstva. Ako malí chlapci sme sa chodili hrať na skládku pri Levočských lúkach, kde bol aj biologický odpad z nemocnice. Dnes je na nej lúka, spod ktorej vyteká kal. Vo všeobecnosti ide o dlhodobé procesy, ktorých dopad si nevieme ani len predstaviť. Existujú štúdie o tom, že ľudia žijúci v blízkosti čiernych skládok sú viac náchylní na choroby ako tí druh. A nemusíme spomenúť iba skládky. O našich zvykoch hovoria aj preplnené kontajnery po víkende,“ dodáva M. Barlog.