...a húfne otáčame pozornosť na stránky opisujúce kto s kým,kedy, kde a začo. Pravda, SME v Nových časoch a učíme sa chápať našu vidiecku realitu viac americky. Máme texaských politikov s protimaďarským cítením, raperov s výrazným východniarskym akcentom a superstars. Každý deň nájdeme čo to o A. Banášovej, jej priateľovi, Katke a Izraelčanoch, Martine a Chorvátoch. V zálive Karpatského oblúka je život pomalší ako na Brodway a tak ho aspoň zveličujeme. A keď sa máme prezentovať, tak bude mať Slovensko aj Snežku a japonského farebného motýľa! Vari sme horší ako oni? Keď sa naša malosť prezradí, veľmi rýchlo sa vraciame k našim idolom, ktorí nám dajú zabudnúť na to, že väčšina obcí na Slovensku nemá viac ako 1500 obyvateľov. Mali by sme byť preto vďační za Adelu Bé s jej údajne hviezdnym manierom a menej hviezdnym priateľom. Mali by sme vychovávať slovenské celebrity napríklad v nejakej novej vysokej škole. Keď prídu voľby a zásadné rozhodnutia o hocičom, budeme práve zaujatí Veľkým bratom alebo superstarmi. V prípade, že to skončí zle, vieme si otvoriť ústa. Ale ako správne rybičky ani nehlesneme, iba budeme tupo hľadieť na akvárko a otvárať ústa a otvárať ústa a otvárať ústa a otvárať... Až kým nám bulvár nenasype opäť trochu tej Adely Bé.
Banášovej rybičky
Nemenované bulvárne médiá nás každý deň prikrmujú senzačnými zisteniami a čeria tak stojaté vody slovenskej spoločenskej nudy. Našinec sa stáva dobre živeným zvieratkom, rodnú postať zaplnili jedno-gubky hľadiace na sklo televízneho akvária a všetci si hovieme v dokonalej ničote. Nebojte sa bratia, veď sa oni stratia..., vravia si učitelia národov, oporné stĺpy kultúry a vlajkonosiči boja proti všeobecnému bludu. Chovateľom más však stačí z času načas šplechnúť "Počuli ste?"...