Hlavne, že striptérka je spokojná

Ponúkne niekto desiatke odvážlivcov vojnu v Iraku alebo týždňový pobyt medzi kanibalmi? Zvrhne sa túžba po voyerizme na kamery v rodinných spálňach a prežijeme defloráciu v priamom prenose? To všetko tu už bolo. Netreba to už zbytočne komentovať. Viac ma trápi ľahkosť s akou sme zabudli na Vila Rozborila, jeho vlastnú vtipnú show, na Markovičove sarkastické večery, na fajnové Horníčkové Večery H, Videostop a množstvo ďalších zmysluplných relácií. Ako prišli, tak sú preč. Pripomína mi to úmrtie známeho, s ktorým sme často sedávali a týždeň po jeho odchode si na neho ani nespomenieme. Nikto nechce oživovať Nedeľnú chvíľku poézie, nebažím ani po čiernobielych inscenáciách. Iba mi chýbajú viacrozmerné veci. Z oných súčasných realít majú najviac pravdepodobne psychológovia, psychiatri a sociologičky. Už dnes sa dá predpokladať stádo štúdií na tému Deti a reality show, Vplyv reality show na vývoj slimáka, Fenomén reality show v kontexte postmoderny atď...Opäť ma niekto obviní z nostalgie a socialistických reminiscencií. Zase raz budem čítať o tom, že si dvíham ego na bulvárnych témach. Netrápi ma to, pokojne prímem vaše rozhodnutie a odídem z domu, sadnem si s priateľmi na kávu a vypijeme ju počas dilemy o tom, kto koho zajtra načape so striptérkou. Možno v blízkej dobe aj ja stratím pamäť a poddám sa tomu príjemnému nemysleniu. Uvidíme, kam až zájde. Hlavne, že to beží a striptérka je so sebou spokojná.