Napriek tomu, že naša rodina kapra „nežere“, ostáva naďalej najobľúbenejšou vianočnou reality show Slovákov. Cyprinus Carpio, ako znie kaprovo pravé latinské meno sa bežne dožíva aj štvrť storočnice, v ojedinelých prípadoch dožije aj 50-ku. To ma aspoň na chvíľu necháva šťastným, možno práve kvôli nám tento všežravec dorástol do svojej maximálnej možnej dĺžky jeden a pol metra a 35-kilvej hmotnosti. Existuje legenda, která hovorí o kaprovi na jednom francúzskom panstve, ktorý žil 375-rokov a bol vraj celý zarastený machom a lišajníkmi. Ani tento „Matuzalém“ nevedel nič o Vianociach a kresťanstve, dodržiaval však jednu z jeho pôvodných zásad. Miloval sa a množil doslova nadštandardne, pretože počet kaprích ikier dosahuje úctivý milión.Vianoce prídu, ani sa nenazdáme. Bývame vtedy väčšinou milí a nekonfliktní. Sviatok pokoja a mieru narušíme iba tichými výkrikmi rýb. Keby sme tak tušili, koho to vlastne posielame na druhý svet! Povedali by nám to odborníci, ktorí kvôli kaprom neváhajú navštíviť Japonsko, kde sú vychýrené chovy týchto rýb. Cena výnimočných kusov sa v tejto krajine môže vyšplhať aj na neuveriteľných 700-tisíc dolárov. Chvalabohu, že tie naše kúpime aj za pár slovenských stokorunáčiek.Po našom jedinom kapríkovi mi z detstva ostala chutná spomienka. Mama by vtedy najradšej pustila rybku do neďalekého Hornádu, ale Sloboda zvierat jej to neodporúča. Kapor vraj na takúto vodu nie je pripravený a zdochol by. Počkám si teda na filé, prelomenú oplátku a papierové stromčeky s diódami. Prejdem sa mestom plnom kolied, farebných svetiel a rozprávok. Pripomeniem si, že sa narodí Ježiško. Kaprom - pohanom je to srdečne jedno. Oni sa totiž počas Vianoc, na rozdiel odo mňa, necítia ako ryby vo vode. Ostáva im tichá noc, svätá noc...A to som zabudol na dušičky!
Kapor ostáva obľúbenou zimnou show
Blíži sa tichá noc...Vo vianočnom cirkuse, plnom kolied, rozprávok a farebných svetiel sa cítim ako ryba vo vode. Naša postkomunistická rodina poctivo opakuje stáročné rituály oslavy narodenia Ježiška (vrátane prelomenej oplátky), otec konštruuje papierové stromčeky s diódami a elektronickou Tichou nocou. Jednoducho ideálna atmosféra na tiché, romantické prežieranie sa do nového roku. Iba jedna súčasť Vianoc z našej rodiny natrvalo zmizla – kapor. „Toto jesť nebudem, ešte ráno sa na mňa chuderka ryba pozerala z vane mútnymi očami,“ komentovala pred niekoľkými rokmi mama jediný pokus môjho otca o ukotvenie kapra do vianočných tradícií. Neúspešne. Všetko, čo si z onoho večera pamätám je môj strach z bitky, ktorá sa odohrala za zatvorenými dverami kúpeľne. Našťastie vyhral súboj otec, lebo inak by hlavou našej rodiny ostal nič nehovoriaci kapor. Obral by nás o vaňu, otcovskú výchovu a naša rodina by časom upadla a stala sa sociálnym prípadom.
