Preto dobrovoľne porušujem kódex a stávam sa tak obeťou svojich priateľov i reklamy zároveň. Poviete si - presne, píše tak nezmyselne, že sa to dá opísať iba slovným spojením "šašo vešia šalát!" Nemám vám to za zlé, máte na svoj názor bohapusté právo a vyjadrujete ho v médiách, na verejnosti i doma. Ale zamysleli ste sa nad tým, že každodenné frflanie nad svojim blížnym naštrbuje základné hodnoty nášho vzájomného spolužitia, že rozpad štátu začína niekde na rohu ulice a dominovým spôsobom váľa všetky inštitúcie, až kým nezvíri prach na poslednom stĺpe našej identity - na rodnej reči? I tú totiž zabudneme, ak sa dáme svetu napospas len tak, bez toho, aby sme si vážili každú piaď nášho jazyka, ktorý obsahuje aj povestné "štrnk, brnk z toho tŕŕŕnia", či slovo "najneobhospodarovávanejší". A preto volám všetkých, ktorým záleží na slovenskej postati a nevyhasol v nich oheň národa holubičieho, aby bránili človeka v slabej chvíli postaveného zoči-voči výzvam dňeška, keď ústa z jeho prekvapenej tváre zaševelia ono známe: "ša-šo-ve-šia-ša-lááát..."
Poviete si, že melodráma nie je cestou, ktorá nás povedie k racionálnym rozhodnutiam, melanchólia nedá našim hlavám správny nadhľad nad realitou. Máte pravdu! Preto zabudnite, že ste boli deťmi, zabudnite na chvíle, v ktorých vás mama čičíkala a otec brával smelo na ruky a vyhadzoval do výšky. Zabudnite na cit a staňte sa modernou verziou robocopa, usmievavého, elegantného a chladného manažéra nového milénia!!! Zabudnite na to, že sa svet skladá z nezmyselných titulkov o vojnách, v ktorých umierajú naši bratia a sestry, rohy ulíc sú plné drogových dílerov, zabudnite, že je nad vašimi hlavami stále to isté NEBO! Takéto ťažké myšlienky o reklame trápia moju myseľ v týchto zložitých dňoch, prechádzam sa po svojej blogovej pracovni zabalený do starkinej károvanej deky a z času načas sám sebe poviem: "šašo vešia šalát..."
Boh ochraňuj moju rodinu, Laca, Ameriku, mám vás rád!
