Kto mi píli nervy

Na tom, že niekde v centre Spišskej Novej Vsi existuje predajňa na nákup a opravu motorových píl, ktoré skúšajú v mestskom dvore, do ktorého má naša kancelária orientované okná. Horšie na celej veci je, že patrí rodine našich dlhoročných známych, dalo by sa povedať priateľov. Dilema je jasná - obetovať dlhoročné vzťahy alebo vlastný sluch. Človek by sa s chuťou oháňal hygienickou normou a dbal o pokojný pracovný spánok. Takto trpíme dilemou a nechávame si píliť nervy ďalej. Pomaly si zvykáme a prostým uchom rozoznávame zvuk kosačky na trávu od krovinorezov, či kvalitných motorových píl.
Podobne je to s mnohým v mojom živote. Trvalo mi to iba niekoľko rokov, ale dnes zvládam televízne spravodajstvo s prihlúplou ľahostajnosťou zračiacou sa mi v tvári podobne ako nevhodné správanie sa predavača či úradníka.
Iba na jedno som si nezvykol. Keď sa šiniem prechodom pre chodcov nakreslenom priamo pod okná okresného riaditeľstva miestneho policajného zboru, vie ma vytočiť do biela auto, ktorému uskakuje mamička s kočiarom. Vtedy naň útočím slovne, gestom i činom a stáva sa zo mňazurvalec.
pokusy o rozumnú dohodu s piliarmi dopadli neúspešne, rovnako ako moje ataky na osobné vozidlá ohrozujúce prechodcov. Dnes aspoň viem, kto mi píli nervy. Poznám tých ľudí osobne a viem, že sú to moji známi, dalo by sa povedať priatelia...