jún 2005
BÁSNE Z DRUHEJ RUKY
...psovi klapli zuby naprázdno, deti zbadali cherubína,
je taký obyčajný deň....
Cesta je znamienko,
povrázok k obzoru,
cesta je z kamienkov
ikona v prachu.
Aj by som opáčil,
no neviem, na ktorú
a ty sa, chrobáčik,
o koniec strachuj!
Na ceste krúti sa pes,
zuby chcú za chvostíkom.
Za plotom šteká utláčaný bager,
sliepky sa neznášajú...
Ten deň sa volá dnes,
nikto ma neokríkol,
že potichu sa blížim
holou rukou k raju.
Opitý žeriav v diaľke napol rameno.
Len tvoje tričko ešte kričí červenou.
Voda má pitný režim,
kačka sa o vzduch potkne,
na brehu trávy šepkajú si mobily,
páľava blato pokrája.
celý svet beží
vo vlakovom okne
a ja som pánboh, na sekundu,
na krok od raja.
To nič sa nedá porovnávať s ničím,
keď tvoje tričko červenou
dnes kričí.
Beznádejne.
A bez bližších príčin.
Rýchlo sa obleč, kým
príde sen, divých nocí koniar.
Pod nohou kopečky
chrbáty svoje sklonia.
Cesta je pichľavá
a po čakaní vonia.
Kto v tebe ostáva?
Odišiel. Potom pôjdem von ja...
Na ulicii stál muž
s bolesťou agátovou,
za klobúk takú nikto nedá si.
Bol bezvýznamný ako keď povieš – slovo
a bezvýsledný ako zápasy.
Podobný chvíľu na bronzovú sochu,
ktorú si ešte niekto pamätá.
Na prvý pohľad mramorový trochu,
na druhý rozstrieľaný ako ementál.
Hodiny stál tu, agáty ticho vädli,
že vtedy v očiach skrýval nebo muž,
v dlani vodu a v krku iba knedlík.
Na chvíľu obzrel som sa
a on tam nebol už.
Kamienok do čižmy
stále ti pripomína.
Cesta, kým skončíš mi,
aspoň ma unav!
Dušička na výťah
čaká a kamenina
omína. Zbaví ťa
zbytočných úľav.
Tak otvor okno,
v záclonách zatancujú víly,
svietnik už na ne žmurká po očku.
Je to už rok....nóó...čo
pri sebe sme žili
v krvavom zámočku.
Tak neboj sa,
otvor okná všetky
do sveta a si uvedom
tie slová, dychom písané do omietky –
odišli k susedom.
Už nepamätáš, dávno prach sa schoval
do kútov, čisto teraz pod nami.
Neskoro na to, aby sme ušli znova
rozkročenými dverami.
Tak otvor okno...
Mohli sme naboso
aj keby bolelo,
mohli sme za nosom,
kde nebo praská.
Ale my bývame
v srdiečku s hotelom,
so senom na slame.
Ticho! Spí láska...
Ľahké básne
Dedo
Keby si žil dedo, tak mi povieš,
kvôli čomu ozaj
palicu mám zlomiť.
Už ste s babkou spolu. Čo my?
Po tebe je mama,
ja som po mame.
Pre istotu doma trámy polámem.
Turista
Chcel som blbnúť z neba,
ani som sa nebál,
že mi z neho švihne
celkom načisto.
Mohol som byť v nebi
slušným turistom.
Dnes viem, že to nemá ceny,
potajomky z neba pašovať
ľuďom šťastie.
A som vyhostený,
nabudúce snáď...
Fakt
Nemusíš, fakt, pokojne však vrav mi
o tom ako vonku beží svet,
ako žijú lastovičky s bravmi
ako držím v ruke všetkých päť.
Nemusíš, fakt, stačí iba predstava
pri ktorej sa veľmi horko zaspáva.
Vrav mi slová, čo mi umrú na rukách
ako vánok, čo ma večer pofúka.
Prší
Až z mláky lietajú triesky,
dážďovky majú kruté mecheche
ako vo filme, ktorý je
strašne český.
Nervózny boží prst na streche.
Prší a do očí mi kvapká,
v dúhe sa stráca rosnička,
o chvíľu len žabka...
Načo
Načo sú ľahké rýmy,
ktoré postrácam?
Po nich vraj otvorí mi pani domáca,
naľahko krúti kľúčik
a preto sa dnes učím
s ľahkosťou rýmy
na panvici obracať.
A čo je ťažké, to nech bije z veží!
Viem, že to dlho
na srdiečku leží.
