Táto naša cirkev svätá. Po všetkých tých kamuflážach, križiackych výpravách a inkvizícii. Znovu? Len pred pár rokmi umrel Wojtyla, ktorého mali radi aj pohania a už znovu sa cirkev uzatvára. To vás hádam nič nenaučil? Príliš skoro sme, ste a možno aj ja som zabudol. Aj tie najsilnejšie odkazy strácajú na sile?
Takéto myšlienky mi v hlave rozprúdil pán Bezák, páni hodnostári z cirkvi svätej ako aj média a vtipné komentáre. Na začiatku prišla samozrejme zvedavosť. Čo sa asi tak mohlo stať. Neviete? Nik nevedel. Aj som sa trošku čudoval, no potom mi došlo. Vatikán, odvolanie, dôchodok. Ešteže ho neexkomunikovali. Dôvody neuvádzajú takže by to bol ešte krajší škandál. Nik nehovorí. Jedni nechcú, ďalší nemôžu a ten jeden vraj nevie, potom vraj vie. Aj on sám už nevie čo vie.
Len sa pýtam, ani nie na dôvod, už ma ani veľmi nezaujíma. Len ako je možné, že tí čo nás vedú k láske a poznaniu, viere a úprimnosti už nie sú taký výreční. Biskup, ktorého milujú a on nevie byť úprimný ako doteraz? A cirkev, ktorá sa znovu vracia k hrdému dogmatizmu? Nemal snáď Ježiš otvorené srdce? Nesnažil sa Ján Pavol II. o rozhovor a prelomenie komunikačnej bariéry- veriaci vs. cirkev? Nútiť dnes ľudí k slepej viere? Možno to je cesta. Ale cesta späť a môže sa stať, že pre mnohých cesta k sklamaniu a trvalému ateizmu. Lebo ak uveria, že cirkev robí to čo chce boh, tak namiesto horlivého zapálenia im ostane len sklamanie.
A také sklamania sú na škodu. Ani nie pre tú našu svetskú cirkev. Skôr pre človeka samotného. Keď veríš a sklameš sa.
