Pred nedávnom som našiel (na webe :-)) „hlášku". Neviem, kto ju prvý povedal a ani to nebudem na webe hľadať aj napriek tomu, že je to zadarmo a určite by mi to google našlo. TU je: "Aj večeru „zadarmo" musí niekto zaplatiť."
Ale poďme na Piano. Veľa ľudí si myslí, že surfovanie na webe, kydanie v diskusiách a podobne je zadarmo. Hovno! Nič nie je zadarmo.
Nech sa každý sám zamysli, koľko duchaplných článkov a diskusných príspevkov (mám na mysli také, ktoré nám niečo dali do života) za posledný týždeň prečítal? Päť, desať, pätnásť? Dokopy.
A následne sa zamyslime, koľko celkovo článkov a diskusných príspevkov sme za týždeň prečítali. Dvesto, dvestopäťdesiat, tristo, tisíc?
Koľko percent zo všetkých prečítaných článkov bolo tých, ktoré nám do života niečo dali?
Čo som tým chcel povedať? Že na „bezplatnom" webe míňame najdrahšiu devízu, ktorú máme, čas. Zabudnime, že dnes je web ZADARMO. Web nám berie hromadu času (ako všetci vieme, čas sú peniaze), zohýba nám chrbticu (nemyslím obrazne), oberá nás o sociálne väzby v rodine.
Ešte stále si myslíte, že web je zadarmo?
Keď som sa zamyslel nad Pianom, tak som presvedčený, že mne osobne to niečo dá. Nebudem vo voľnej chvíli liezť kade-tade po webe, ale pozriem to, čo je pre mňa potrebné, alebo podstatné. Naučím sa lepšie hľadať pre mňa podstatné informácie a Piano mi časom ukáže (napovie), či dokážem žiť bez spoplatnených lokalít.
Ak zistím, že mi chýbajú informácie práve zo spoplatnených stránok, tak si ich na základe osobnej potreby zaplatím.
Ak nie, tak získam hromadu času, ktorý som doteraz tam trávil a tým pádom ušetrím. Čas!
A diskusie? Veľa ľudí píše, že obmedzenie diskutovať zničí blogy, lebo v diskusiách sa veľakrát „dotvorí" samostatný článok. Ale veľakrát sa daný článok práve diskusiami „spotvorí".
A riešenie na spoplatnenie diskusii (platí hlavne pre blogy SME) je jednoduché. Kto chce diskutovať, nech začne písať blogy. Nech sa pod svoj názor dokáže osobne podpísať .
Ako bloger pod svojim článkom môže diskutovať a diskutovať a diskutovať ....
Takže Tomáš Bella, ďakujem za nápad Piano. Nezatracujem ho, ani ho nebudem propagovať. Čas ukáže ako ten „klavír" bude hrať o rok, dva. Ale mne Piano pomohlo zamyslieť sa nad obsahom, ktorý som doteraz „nasával".
PS I.:
Piano nám neberie priestor, kde sme chodili. Piano nám otvára oči. A táto škola nestala veľa. Snáď by sa dalo povedať, že bola „zadarmo" -:D .
Bohato mi stačilo reklamné vyhrážanie sa, že budem musieť platiť za to čo chcem. Zamyslel som sa, či to chcem ...
PS II.:
Toyota: Nič nie je nemožné!
Piano: Nič nie je zadarmo!
Zdroj fotky: google a internet (zadarmo)
