Deklarácia z latinského "declaratio"- prehlásenie, vyhlásenie
"Vnútorné deklarovanie" je neverbálne prehlásenie smerom k niekomu, respektíve k niečomu. Neverbálne môžeme deklarovať partnerské spolužitie, loajalitu k zamestnávateľovi a pod.
Celý proces prebieha v "tichosti" a výsledkom tejto neverbálnej deklarácie sú činy (podpora, úcta, láska a pod. - partnerovi), (maximálny pracovný výkon, obetovanie nadčasov, podržanie v kríze a pod.- zamestnávateľovi).
Týchto neverbálnych deklarácii existuje veľa, ale kôli významu článku a pochopeniu si myslím postačuje.
"Vonkajšie deklarovanie" je hlavne verbálne (vo vzťahoch existuje aj neverbálne, dotyky pritúlenia a pod., ale výhradne k parnerovi) a je určené okoliu. Vo vzťahoch je určené väčšinou najbližším partnerom a je "oznamovateľom" problému. V politike je to určené širokej verejnosti.
Všimajte si tieto signály okolo seba.
Ak bude s vami niekto chcieť obchodovať a medzi prvými informáciami vám povie (deklaruje), že on včas platí faktúry, tak sa majte na pozore.
Kto s platením nemá problém, tak o tom hovorí iba na základe vašej otázky, lebo ináč to nepokladá za podstatnú informáciu, lebo pre neho je to štandardný postup a pravidlo v obchode (kúpim - zaplatím).
Ak vám priateľ večer pri pive sám od seba začne hovoriť (deklarovať) ako je doma šťastný a ako miluje svoju ženu, je to signál, že niečo nie je v poriadku. (Pozor neriešiť!)
Komu to doma funguje, nemá potrebu to kedykoľvek na počkanie hoci aj kamarátom hovoriť. Pre neho je to štandard a o štandardných situáciách nie je dôvod hovoriť.
Ak politická strana verejne deklaruje, že bude hlasovať z presvedčenia ako "jeden muž" proti eurovalu, tak to treba čítať tak, že to až taký "jeden muž" nie je, ale potrebuje si tento svoj postoj zabezpečiť formou verejného prehlásenia (deklarácie). (Toto znamená problém!)
Článok bol napísaný ešte pred vyslovením nedôvery vláde a príklad SaS bol daný IBA ako niečo, čo si autor všimol a zaregistroval. Článok, ktorého link je uvedený nižšie - súvisiace články, som písal až neskôr.