Prekvapujú ma argumentácie lekárov, prečo si zaslúžia väčší plat. Neviem, či to bol IBA môj pohľad na všetky články lekárov tu na blogu, ale mal som pocit, že stále počujem JA, JA, JA, prípadne ekvivalent množného čísla.
Neustále som čítal, ako lekári robia veľa, ako veľa museli a musia študovať, ako veľa robia pre spoločnosť, ako sú nezastupiteľní ako... .
Veľmi málo (dalo by sa povedať až okrajovo) sa v ich článkoch našlo niečo, čo je z druhého brehu. Nenachádzal som tam pocit pochopenia s robotníkom za pásom, vodičom autobusu, rušňovodičom, upratovačkou, čističom kanálov a pod.
Neustále "my dostávame málo", "my robíme veľa", my, my, my, ... .
Nejako mi v tých vyjadreniach chýba pokora. Pokora o ktorej hovorí každá lekárska kapacita (nebudem uvádzať mená, aby som na niekoho nezabudol) v momente ak sa ho opýta akýkoľvek redaktor v nejakom rozhovore.
Áno POKORA je hybnou silou lekárov, ktorí sú nadštandardní a z ktorých sa časom stanú kapacity a uznávaní a nadštandardne HODNOTENÍ lekári.
K tomuto článku ma inšpirovaal článok tu na blogu Štrajk - kto koho vydiera? Lekári vs vláda... a hlavne niektoré argumentácie:
Citujem:"Štúdium medicíny trvalo 6 rokov, počas ktorých občania so stredoškolským vzdelaním zarábali a ja som musela investovať svoj čas a peniaze mojej rodiny."
Už z tohto je vidieť, že to nie je o pokore, ale o peniazoch, čo je zlé. (Je veľmi, zlé ak robím niečo čo "musím", ak človek študoval preto, že "chce", dnes by sa ináč správal)
Citujem:"Patríme k inteligencii občanov Slovenskej republiky. Prekonali sme na našej ceste množstvo prekážok o ktorých sa iným občanom ani nesnívalo. Nechceme sa vyvyšovať ani ubližovať, nechceme viac než si zaslúžime. Chceme normálne žiť, chceme mať podmienky na ďalšie vzdelávanie, ale chceme mať aj deti ktorým budeme môcť dať vzdelanie, zaplatiť záujmové krúžky, chceme sa obliekať mimo second-handov, chceme mať možnosť kúpiť si raz za pár rokov auto."
Trocha vyvyšovania asi nezaškodí, ale zvyšok je všetko, čo chce každý občan bez rozdielu zamestnania. Kto ešte okrem lekárov štrajkuje???
Citujem:"Sme proti zvýšeniu platov o fixnú čiastku, požadujeme naviazať výšku miezd na výšku priemernej mzdy v národnom hospodárstve aby bola zohľadnená inflácia."
Za to ité sú všetci ľudia, bez rozdielu zamestnania.
Citujem:"Sme za definitívne zrušenie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti za daných legislatívnych podmienok – sme presvedčení, že po transformácii bude nasledovať ich privatizácia pod zámienkou ich zlého hospodárenia (ktoré nie je ťažké simulovať)."
Nevedel som, že lekári sú odborníci aj na ekonomiku a.s. a hlavne na "sivú ekonomiku" ak vedia ako ľahko je niečo simulovať? Žeby presne tak ľahko sa simulovali predaje liekov od spriaznených farmafiriem?
Citujem:"Dospievam k záveru, že národu vládnu ľudia, ktorých ich ľud prerástol. Žiak preskočil učiteľa, ale učiteľ má stále moc a je stále de iure žiakovi nadriadený."
Tento odsek by som radil k tým najdôležitejším a odporúčam si tieto slová spojiť s prísahou lekára a porovnať pasáže o učiteľoch a ich žiakoch a následne o učení ďalších žiakov...
Na záver dám IBA postoj k štrajku lekárov od ICH kolegu, už dnes uznávaného lekára pracujúceho v štátnom zariadení.
Pán Repka, ja som lekár, chcel som byť lekár a neviem nič iné ako liečiť. Dobre liečiť. Ja nie som politik, ja nie som ekonóm, ja som iba obyčajné "záchranné koleso" chorému človeku. Ak by náhodou moje koleso nedoplávalo k pacientovi (a verte, stane sa to), pokladám to za svoju osobnú prehru a vtedy mám strašne veľa otázok. Vtedy nemôžem spať, stále sa pýtam, či som niečo nemohol urobiť lepšie.
A teraz si predstavte, že ja svoj čas, ktorý mám (nie môžem) budem venovať nejakému štrajku a nie svojim pacientom, budem ja ešte lekárom ak neodovzdám všetko čo môžem liečeniu?
A čo sa peňazí a príjmu týka, to už je o výchove v rodine. Mám rodinu, manželku lekárku (tiež štátnu), tri deti , 8 ročného forda a zdedený rodinný domček. Deti nepotrebujú nutne všetko najmodernejšie a všetko na čo si spomenú. Ale to je proces výchovy a nie peňazí.
Som smutný, že to takto dospelo a najviac ma bude mrzieť ak na štrajkujúcich doplatíme aj my neštrajkujúci, ale čo už s tým narobím. Ja som IBA lekár a toto chcem robiť najlepšie ako viem.
Toto sú prerozprávané slová lekára vo veku 42 rokov (mladší a o mnoho múdrejší ako ja). Vedel, že som tieto jeho slová chcel použiť (ak bude dôvod) v nejakom svojom článku na blogu.
DOLNENÉ: 27.11.2011 o 11:10
Ešte chcem dodať, že počas skoro hodinového rozhovoru s daným lekárom, ani raz nepoužil slová, plat, mzda, peniaze. Častejšie použil termín odmena, ktorý bol vždy spojený s dodatkom "spokojný pacient", "úsmev pacienta", úprimné poďakovanie pacienta".
