“p. S. Repka, keďže vaša žiadosť nie je žiadosťou v zmysle zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, považujeme ju za „bežnú" požiadavku, s ktorou môže redakciu (nie redakčnú radu, ako nesprávne uvádzate v oslovení) osloviť hociktorý občan Pezinka, ale aj všetky ostatné fyzické osoby a právnické osoby.
Hodnotenie mestského časopisu Pezinčan "Hlasná trúba" (TIS):
"Periodikum Pezinčan prináša iba oficiálny názor politického vedenia, diskusia úplne chýba. Venuje menej priestoru činnosti radnice, väčšina obsahu je o iných záležitostiach a propaguje vedenie radnice abnormálne často."
Časopis Pezinčan sa snaží zachovávať princíp plurality názorov, preto nevylučujeme, že váš článok, ak ho dodáte obvyklým spôsobom do termínu uzávierky, ktorý je 16. augusta 2017, uverejníme vtlačí, pokiaľ to umožnia priestorové možnosti. Keďže ide o materiál nevyžiadaný, môže tak ako všetky ostatné, podliehať redakčným úpravám, vrátane skrátenia. Redakcia si tiež vyhradzuje právo vami dodaný materiál neuverejniť, a to predovšetkým v prípade, že to neumožnia priestorové možnosti, alebo v prípade, že materiál nebude obsahovať žiadne nové skutočnosti, alebo v prípade, že bude odporovať dobrým mravom, slušnosti, alebo bude v rozpore s princípmi novinárskej etiky.
Preto vás zároveň upozorňujeme, že tak ako je obvyklé v prípade iných vydavateľov titulov periodickej tlače, aj redakcia časopisu Pezinčan si štandardne vo všetkých prípadoch vyhradzuje právo príspevky skrátiť, redakčne upraviť, alebo aj neuverejniť. Zároveň vám oznamujeme, že uverejnené príspevky nie sú honorované. Táto informácia je uvedená aj v tiráži časopisu Pezinčan. redakcia časopisu Pezinčan”
Na základe odpovede redakcie časopisu Pezinčan, som pripravil článok a 15.8.2017 o 10:20 hod. som daný článok odoslal mailom, na komunikačnú adresu redakcie Pezinčana (kontakty Pezinčan).
Samozrejme, že som si zadal možnosti “Doručiť notifikáciu o stave mailu” a “Potvrdiť prečítanie”.
Čo následovalo? Nič!
Redakcia mestského časopisu Pezinčan, nedokáže odpovedať na Váš e-mail, dokonca nie je schopná (ochotná) potvrdiť prečítanie mailu, alebo ho ani neprečíta. NEVIEM. (Notifikácia doručená, čo znamená, že mail na server došiel)
Ak by náhodou niekto argumentoval, že nebol priestor v danom vydaní, tak si pozrite TU, ako obsahovo vyzeralo dané číslo Pezinčana :-)
Ešte pripadá do úvahy jedna možnosť, ako píše v článku (v danom vydaní) pán primátor “Nejsou lidi” ani na spracovanie mestského časopisu ... (stojí za prečítanie)
Aby to nevyzeralo blbo, tak si prosím prečítajte obsah článku, ktorý som zaslal a dajte mi vedieť, čo z tohto článku mohlo vadiť redakcii, občanom, poslancom, primátorovi, že ho neuverejnili?
Článok, ktorý som chcel uverejniť (v plnom znení):
V spoločenskom priestore neexistuje moja, tvoja, alebo jeho pravda
Ale existuje smer za spoločným prospechom všetkých obyvateľov mesta a to je to, čo sme si predsavzali vybudovať, keď sme tvorili ciele už založenej skupiny na Facebook-u.
Kritika je jedným zo základných aspektov filozofickej sebareflexie človeka a ľudstva a ako takú, by ju mal vnímať každý človek, každý úradník, každý funkcionár. Dnešná doba však niektorých ľudí zaslúžene postavila na piedestál výnimočnosti, ale zároveň si zobrala svoju daň. Umlčala ich sebareflexiu. V tomto momente sa dostali do osobného obranného stavu a akúkoľvek kritiku, či už osobnú, alebo spoločenskú pokladajú za osobný útok. Je to prirodzený jav a týka sa väčšiny ľudí.
Tento môj článok nie je reakciou na žiaden článok, aj keď všeobecná predstava bola, že by mal byť. Nie je a ani nebude, pretože kritika má veci posúvať (to je to, o čo sa snažím) a reakcia by iba znova vyvolávala protireakciu a tým pádom by živila konflikt, ktorý nie je.
Naše ciele nie sú postavené na tom, že niekoho „treba odstreliť“, prípadne „niekomu to treba natrieť“, sú ale založené výhradne na tom, že ak sa chceme posúvať pozitívnym smerom, tak musíme verejne kritizovať veci, ktoré sa už urobili zle, alebo ktorých proces je nastavený zle. A na našu kritiku očakávame argumentáciu, prečo sa mýlime (ak sa mýlime), alebo ďalšie argumenty, ktoré nám nie sú známe, ale ktoré menia pohľad na daný problém.
Takže o čom to je? O kritike a o argumentoch.
Nič viac a nič menej. O akceptovaní druhej strany a nie o vyvolávaní konfliktov.
Ešte raz. Kritika nie je otvorenie konfliktu, ale otvorenie komunikácie.
A toto je náš cieľ.
PS: V Pezinku sa protesty množia.
Prvý protest proti primátorovi podporilo niekoľko desiatok ľudí
PSII: Prečo som oslovoval "redakčnú radu"?
Lebo už niekoľko mesiacov mal mať časopis Pezinčan redakčnú radu a stále ju nemá!
Argumentáciu pána primátora Olivera Solgu, prečo je redakčná rada zbytočná nájdete tu:
