Karol Wojtyla aj Stano Radič – odišli

Ani jedného som osobne nepoznal, ale obaja vo mne zanechali určitú stopu.Karol Wojtyla alias pápež Ján Pavol II. mal vplyv na celý svet. Bol osobnosťou, ktorá bola vzorom štátnikom (mnohí z nich by chceli mať jeho kredit), bol vzorom cirkevným hodnostárom (mnohí z nich by chceli mať jeho pokoru), bol vzorom aj obyčajným ľuďom (mnohí z nich by chceli mať jeho vieru a presvedčenie v Boha). Ja sa radím do poslednej kategórie a uvedomujem si, že jeho kredit, pokora, viera a presvedčenie v Boha vo mne zanechajú stopu, ku ktorej sa budem aj v budúcnosti určite a rád vracať. Hlavne v situáciach, keď si nebudem vedieť s niečim rady.Stano Radič. Teraz sa až bojím napísať vzhľadom na predchádzajúci odsek, že : Stano Radič bol osobnosť, ale áno bol osobnosť. Nie významu pápeža a celého sveta, ale bola to osobnosť nášho maličkého, ale krásneho sveta menom Slovensko. Stano Radič bol osobnosť, ktorá liezla na nervy mnohým politikom (píšem o politikoch a nie o štátnikoch, pretože Slovensko podľa môjho názoru nemá štátnika) svojou satirou. Stano Radič bol osobnosť, na ktorú sa mnoho obyčajných ľudí tešilo, keď mala mať svoj program či už v televízii, rozhlase, alebo akejkoľvek estrádnej sále.Karol Wojtyla aj Stano Radič svojimi vystúpeniami dávali obyčajným ľuďom nádej. Nádej, že sa budú mať lepšie. Svojimi vystúpeniami sa pričiňovali o zmeny k lepšiemu a v neposlednom rade svojím optimizmom nás všetkých pravidelne nakazili.Obe osobnosti mali aj mnoho odporcov, ale snažili sa ich svojou prácou pretiahnuť na svoju stranu. Som presvedčený, že v mnohých prípadoch sa im to podarilo.Smrť pápeža sme očakávali, ale Stano Radič nás opustil bez varovania. Snažil som sa na to pozrieť z druhej strany. Karol Wojtyla so svojím pánom povolali k sebe Stana Radiča, aby im tam hore „v nebíčku“ bolo veselšie. Skoro v jednom čase sa do nebíčka dostala charizma, pokora, viera v Boha a ... v podaní Karola Wojtylu a bojovnosť, nadhľad, mladá dravosť, umenie zabávať a ... v podobe Stana Radiča.Nechcel som ani jedného z nich ponížiť, ale ani jedného z nich povýšiť. V duši každého z nás budú mať práve to svoje miesto, ale myslím si, že budeme na nich stále spomínať v tom najlepšom a budeme im vďační za to, čo pre nás urobili doteraz.