Keďže po rozvode manželstva potrebujete vysporiadať aj spoločný majetok, tak som v novembri 2001 požiadal súd o predmetný úkon. Vzhľadom na to, že čo nie je zakázané je povolené som zároveň požiadal súd o oslobodenie od súdneho poplatku. Spĺňal som podmienky a tak som to využil. (Vzhľadom na skutočnosť, že sme si majetok podelili ešte za trvania manželstva, jednalo sa iba čisto o formálny akt, nutný podľa zákona.) Písal sa NOVEMBER 2001.Od tohto dátumu sa sudca „zapodieval“ (pretože prácou by som to nenazval) hľadaním informácií o mojej osobe. Asi im v tej dobe zaviedli internet, pretože zháňal všetky dostupné informácie o osobe, ktorá sa volá tak ako ja. A keďže na Slovensku žije ešte niekoľko mojich menovcov, tak si vyžiadaval informácie o „mojej osobe“ (mojich menovcoch) na všetkých úradoch v ich bydliskách. Kontaktoval úrady práce, sociálnej poisťovne, DÚ a oddelenia evidencie obyvateľov v niekoľkých mestách Slovenska. Celá táto administratíva trvala do OKTÓBRA 2004, skoro (bez jedného mesiaca) tri roky !!!Pritom som presvedčený, že KAŽDÝ pracovník súdu je povinný vedieť, že každý občan Slovenskej republiky má svoje nezameniteľné (až na malé výnimky) rodné číslo. Po zadaní môjho mena a rodného čísla do centrálnej databázy obyvateľstva, by mu prišla správna informácia, kde som prihlásený k trvalému pobytu. Túto informáciu súd mal aj odo mňa, ale predpokladám, že si chcel preveriť mnou udané skutočnosti, čo pokladám za správne.Ak by bol mal predmetnú informáciu, tak mal vedieť, že tým pádom ma nemusí obháňať po ktoromkoľvek inom úrade, pretože ma môže evidovať iba miestopríslušný úrad.Záver: Za tri roky súd robil „prácu“, ktorú mal robiť cca 4 mesiace.Ak by ktokoľvek takto pracoval v súkromnej spoločnosti, tak by už dávno nepracoval, ale na súdoch je možné všetko a to už nehovorím o ich platoch a nijakej, alebo veľmi malej zodpovednosti.Aby som neurážal všetkých sudcov musím uviesť, že aj ja poznám niekoľko sudcov (osobných priateľov), ale k nim nemôžem prísť bez ohlásenia ani cez víkend, pretože sa mi môže stať, že sa mi nebudú venovať, pretože „do pondelka musia nadiktovať niekoľko rozsudkov“ a keď sa majú rozhodnúť medzi pokecom s priateľom a prácou, tak sa rozhodujú správne – pre prácu. Tým držím palce.Navrhujem: Ak sudca zanedbá svoju prácu prvýkrát, krátiť mu jeho základný plat o 20% na jeden mesiac. Ak si zanedbá svoju prácu druhýkrát, tak mu krátiť jeho základný plat o 30% na dobu pol roka. Ak si znova zanedbá svoju prácu, tak prepustiť, pretože opakovane dokazuje, že si neváži svoju dobre zaplatenú prácu a v konečnom dôsledku sme tu niekedy mali krásne heslo: Kto nepracuje nech neje. Sudca, ktorý nepracuje správne narobí viac škôd ako sudca, ktorý nepracuje vôbec.Takže nie viac sudcov, ale dôsledná kontrola ich chaotickej práce a následne ich adekvátna odmena-postih.Aby som sa vrátil k svojmu prípadu. Minulý týždeň som mal pojednávanie, kde sme sa za pol hodiny dohodli a z pojednávania vzišlo uznesenie, ktoré po doručení nadobudne právoplatnosť. Po tri a pol roku zbytočnej administratívy bude za tridsať minút konečné rozhodnutie a „odfajknutá“ kauza.
Málo sudcov, alebo systém ich práce
Včera som sa znova dozvedel z jednej televízie, že je potreba zvýšiť početný stav sudcov, pretože „nestíhajú“ spracovať všetky im pridelené prípady. Môj názor je úplne odlišný a viem ho oprieť o moju vlastnú skúsenosť so slovenským súdnictvom.






