Šátek versus Superstar, alebo: Tak to cítim

Myslím si, že každý policajt by mal na seba prevziať podobný záväzok pri vstupe do policajného zboru. Má možnosť riešiť veci ako policajt, ale keď odtiaľ odíde, dobrovoľne alebo nútene, nech do svojej smrti mlčí o pomeroch, v ktorých mu dovtedy bolo dobre. Nie som policajt ani podobný poddruh, ale nekompetentná práca policajtov sa ma už niekoľkokrát dotkla. To uvádzam na svoju obhajobu, aby mi niekto nevyčítal zaujatosť.Nechcem sa vyjadrovať k obsahu príspevkov p. Šáteka, lebo možno má pravdu (a možno nie), ale myslím si, že ako vzdelaný človek určite vie, že na prácu v takejto vysokej policajnej pozícii akú vykonával sú potrebné mnohé vlastnosti. Človek v takejto pozícii si musí byť vedomý, že pri prijatí takéhoto postavenia vstupuje do súťaže. Bude musieť používať svoj rozum, často aj srdce, svoje skúsenosti, svoje presvedčenie, svoje morálne vlastnosti, lojálnosť k svojmu zamestnávateľovi a nadriadenému, a mnoho iných vlastností a predností, ale všetko to vyššie menované musí byť neustále konfrontované s kompromisom (presadením svojho).Kompromis v práci, v rodine, v spoločnosti a kdekoľvek inde je nutný. Tam kde je kompromis, či už si to pripustíme, alebo nie, tam je súťaž (kto z koho). Aj keď sa to skrýva za spoločný cieľ. V práci, v rodine, v spoločnosti, ... .Tu prichádzam k nadpisu svojho príspevku. V dnešnej dobe sledujeme Superstar, v ktorej účinkujúci prezentujú a používajú svoj rozum, srdce, svoje skúsenosti, svoje presvedčenie, svoje morálne vlastnosti, lojálnosť k svojmu zamestnávateľovi a nadriadenému (zmluvy s STV) a mnoho iných vlastností a predností a aj napriek tomu, že sú podľa môjho názoru všetci dobrí, každý týždeň niekto z nich vypadne (z kola von). Vylúčia ich zo svojho „dočasného pracovného kolektívu“. Končia („prehrávajú“)! Aj keď skončia a sú smutní, možno aj v duši nešťastní, poplačú si, ale ich vyjadrovania po vypadnutí sú na míle vzdialené vyjadrovaniu p. Šáteka po vylúčení z polície. Nepočuť od nich, že za ich vypadnutie môžu diváci, lebo im nedali dosť hlasov, môžu porotcovia, pretože ich veľmi kritizovali, môžu spolusúťažiaci, pretože ... , ale počuť ich poďakovania kolegom (aj ďalej pokračujúcim), moderátorom, porotcom, celému pracovnému štábu ale hlavne ďakujú divákom, ktorí sa zaslúžili ako za ich úspech (účasť v súťaži), tak aj za ich vypadnutie.Títo mladí ľudia pochopili, že táto ich súťaž (dočasná práca – sú zmluvne viazaní) im dáva možnosť uplatniť sa v šoubiznise, ale zároveň si uvedomujú, že je to iba ich šanca a nie istota. Myslím si, že všetci vieme, že v našej práci je nám dávaná šanca sa uplatniť, ale nedáva sa nám istota dožiť v našej práci. V akejkoľvek činnosti je súťaž a kde je súťaž, tam sú aj víťazí aj porazení, to znamená, že musíme vedieť vyhrávať ale niekedy aj prehrávať.Takže podľa mňa mladí ľudia – súťažiaci v Superstar, ktorí už vypadli nám všetkým dokázali, že sú to zrelí ľudia, ktorí už vedia dôstojne prijať aj prehru na rozdiel od p. Šáteka.Verím, že p. Šátek bude aj naďalej písať, ale myslím si, že by nemusel byť konkrétny k pozíciám a ľuďom, ktorí v jeho boji v polícií vyhrali, pretože to bude (minimálne mne osobne) evokovať jeho zatŕpknutosť a tým pádom aj neodbornosť, pretože jedine odosobnenie sa od problému prináša objektivitu. Ak sa to vôbec dá.eser