Silvia bola najlepšou Kamilinou kamarátkou. Bola v rozvodovom konaní, mala malého syna a pocit, že sama nič nezvládne. A tak presedela pri internete niekoľko hodín denne. Zanedbávala syna, no nechcela si to priznať. Samko mal jediné šťastie, že spolu s mamou bývali u babky, ktorá sa o oboch starala. Silvia chodila do práce a stále sa len sťažovala...nemala ťažkú prácu, len bola typ človeka, ktorý je so všetkým nespokojný. Čo sa týkalo jej manžela, bol alkoholik, od začiatku to vedela, len si to nepripúšťala. Veta "veď keď sa zoberieme a prídu deti, on sa zmení" bola u nej na dennom poriadku. Je pravda, že sa zmenil, už nebol len alkoholik, bol aj žiarlivý a agresívny. Až zákaz dať ich dieťa do školy, preplakané noci vo vani a modré kruhy pod očami ju vytrhli zo zlého sna. A tak sa rozviedla...
Ďalej však pokúšala šťastie, aj pre ňu predsa niekde musí byť kúsok raja...
Kamila ju nechápala, dohovárala jej, presviedčala ju.... no nič nepomohlo. Jedného dňa ju Silvia donútila sadnúť si k počítaču a založiť si svoj nick. Najskôr sa Kamila tomu smiala.. no potom bola u Silvii každý deň dlhšie a dlhšie.
Kamila mala dve deti. Dcéru, ktorá žobronila o internet a syna,ktorému bolo všetko jedno. Mala aj manžela, len ho už tak nebrala. Vytvorila si totiž svoj ideálny svet na internete, kde jej bolo najlepšie. Postupom času Silvia začínala ľutovať, že Kamile ukázala čaro chatu. Už Kamila k nej nechodila ani raz do týždňa. Keď sa od nej niečo dozvedela, len cez internet....
Spočiatku sa Vanda tešila, už bola cool aj ona, už mala net...Postupom času by však najradšej vrátila čas a zmenila deň, keď im internet zapájali.
Už nemala matku, len trosku závislú na internete. Už nemala otca, nemohol sa dívať na premenu svojej ženy a začal piť. Ako každého, alkohol ho zmenil. Domov chodil len nadávať a spať.
Juro, Vandin brat, mal len 9, no chápal veci až príliš dobre. Začal bojovať jediným spôsobom akým vedel. Dostal sa do partie 16 ročných chalanov, ktorí ho učili ak prežiť. Neraz sa stalo, že Kamile zmizli peniaze, no nikdy si to nevšimla, netrápilo ju, že Juro chodí domov neskoro a cítiť z neho cigarety.
Vanda už nevedela, čo má robiť. Bola si vedomá toho, že za celú skazu môže ona. Neustále sa obviňovala, trápila...Nevedela si dať rady ani s matkou, ani s bratom, ani s otcom. Kamarátky sa jej obracali chrbtom, už nechceli patriť do tej šialenej rodiny. Všetko ležalo na jej pleciach a nikoho netrápilo, že ešte nie je dostatočne pripravená na nástrahy života.
Už nemala žiadnych kamarátov, zhoršila sa v škole, neustále plakala a uzavretá do seba prežívala najhoršie dni svojho mladého života.
V posledných dňoch sa stále hádala s matkou, premýšľala, že odíde z domu. No nemala kam, ani ako a ani za čo... Jej psychika bola narušená a vedela, že musí s tým niečo robiť, no hanbila sa, hanbila sa sama za seba, za svoju matku, brata aj otca. Hanbila sa za celé šialenstvo točiace sa okolo ich rodiny. Začala mať zdravotné problémy, no mlčala a nič s tým nerobila. Už sa nezdôverila ani sama sebe, len potichu niesla svoj ťažký životný kríž.
O týždeň neskôr sa, len tak medzi rečou, spýtala triedna učiteľka v triede, či niekto niečo nevie o Vande. Zavolala aj jej rodičom, otec bol opitý a matka zakliesnená za počítačom obklopená množstvom papierov s poznámkami, aby sa nestratila v toľkých chlapoch s ktorými si píše, balíčkami od chipsov, pukancov a inej výživnej stravy a Juro...o tom nikto nevedel kde je, ten, podobne ako otec, chodil domov len spať.
Matka zostala prekvapená, keď zistila, že Vanda už týždeň nebola v škole a chystala sa poriadne jej vynadať. Po niekoľkých týždňoch sedenia za počítačom matka vyšla von. Ako vždy, išla skontrolovať, či je spravené všetko, čo Vande prikázala. Prešla sa záhradou, nazrela aj do garáže...všetko bolo tak ako má byť. No niečo ju ťahalo dnu do garáže. Žeby zbytky materinského citu?... Vošla a zrak jej padol na prsteň na zemi. Zohla sa poň a uvidela ruku. Obišla auto a na zemi ležala Vanda...bez výrazu, s kŕčom v tvári, bez farby... Chytila ju a bola studená...príliš studená... Taká studená, že zohriala matkino ľadové srdce. Vytiahla papierik skrčený vo Vandinej ruke a prečítala si jej posledné slová určené práve matke. Matka zdvihla zrak, sadla si na zem a s plačom stískala studenú ruku svojej mŕtvej dcéry.
Na papieriku bola napísané PROSÍM, SPAMATAJ SA, MAMI
