Mám bustu. Teda dve. Vznikli akosi samočinne. Môj priateľ sochár Milan Struhárik nemal čo robiť s rukami počas našich stretnutí v jeho ateliéri v Novom Meste nad Váhom a tak počas rozhovorov žmolil v rukách mokrú hlinu, až z toho napokon rv epoxide. Jednu venoval mne a jednu si nechal. Tá pobehala po nejakých výstavách a po rokoch už zavadzala i Milanovi. Tak mi venoval aj tú...
Bola to hlava v životnej veľkosti, ba možno trochu aj v nadživotnej. To znamená, že bola dosť veľká a žena mi ju neraz ofrflala, lebo na ňu sadá prach a ona ho musí ometať. A keď už boli tie hlavy dve a rovnako veľké, stál som pred obrovskou dilemou: čo s mojimi hlavami? Veď čo by si o mne ľudia pomysleli, keby som si v trojizbovom byte vyložil dve vlastné busty? Alebo som mal ponúkať deťom na strašenie vnúčat...? Pred pár rokmi som sa práve poberal za robotou do zahraničia, tak som tento artefakt uložil na dobu určitú do montážnej jamy mojej neďalekej garáže. Potom sa uvidí... Lenže ja som si na náhradnú hlavu ani po návrate dlho nespomenul, keďže tú jednu som mal ustavične na očiach. Až jedného dňa: sedím pred televízorom, cvakám ovládačom, prechádzam z programu na program a v tom sa zjaví ona - moja busta! JOJ, to bolo prekvapenie! Najprv som sa zarazil, potom zasmial: v patetickej úcte sa totiž smerom k mojej buste skláňa Banán (Peter Battyanyi) i jeho mafiánsky boss Ali (Peter Sklár), ba aj ostatní seriáloví mafiáni. A koľko úcty mi len vzdávajú... Ani Marxa s Leninom si neuctievali viac, a to už boli poriadni gangstri, skrátka stal som sa akýmsi mafiánskym Leninom... Až sa mi hlava zatočila, ako vysoko som sa dostal, takmer až k politickým špičkám! Chvíľu mnou lomcovala pýcha, no potom mi predsa len nebolo všetko jedno. Čo si budú ľudia o mne myslieť?Ako sa tá moja nešťastná busta dostala do televízie a priamo do mafiánskej relácie?
Potom mi svitlo. Vykradli mi garáž a ja som akosi pozabudol, že v nej som mal odloženú aj „rezervnú“ bustu, na ktorú som si spomenul len vďaka televízii. Čo s tým mám urobiť? „Žalujme jojku“, radí mi právnik. „Za ohrozenie dobrej povesti.“ Zneistel som: „Ale čo ak nemám dobrú povesť a oni sa potom začnú prehrabávať v mojej povesti?“ pýtam sa. „Prosím ťa, Fico a Slota si z ohrozenia povesti urobili perfektný biznis a od nich horšiu povesť ti už naozaj sotva môže niekto prišiť,“ pritvrdzuje advokát.
Asi mu budem musieť dať za pravdu. Lebo nie som si istý, či aj môj dobrý kamarát sochár Milan Struhárik si náhodou nemyslí, že jeho busta sa do televízie dostala s mojím sáhlasom a prináša mi kapitál z televízie. A tak som v rozpakoch, čo mám robiť. Akosi mi je zaťažko zavolať do tej súkromnej televízie a rezolútne to zatrhnúť. Ostýcham sa, či sa nestanem malicherným. Dúfam síce, že po tomto blogu tam už busta tam nebude, ale predsa len by som rád vedel, ako sa jojka k tej buste dostala. Že by niečo vedela o mojej vyrabovanej garáži?
Alebo - že by som si tú povesť mal predsa len chrániť súdne?
