Milan Resutík
Politika Koho vešať v polčasovej pauze?
Priznávam, nie som sympatizant Rudolfa Huliaka: je to pre mňa jeden z najodpudivejších zjavov politickej scény SR.
MILAN RESUTÍK (1941) diplomat a publicista, redaktor, prekladateľ; na dôchodku. V rokoch 1963 – 1989 pracoval v Československom rozhlase, v Československej televízii, časopisoch Nové slovo a Slovenské pohľady, výskumný pracovník Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, tlačový tajomník ministra kultúry SR. Prekladal z rumunčiny, maďarčiny a češtiny (D. R. Popescu, A. Gonc, Ota Pavel atď.). V rokoch 1990 – 1993 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec ČSFR v Rumunsku. V rokoch 1993 – 1996 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Rumunsku a Moldavsku, 1998 - 2000 bol riaditeľom Literárneho informačného centra a v rokoch 2003 – 2006 riaditeľom Slovenského inštitútu v Budapešti. V roku 1997 založil a viedol knižné vydavateľstvo DILEMA a vydával a redigoval aj rovnomenný spoločensko–politicko-kultúrny mesačník DILEMA, ktorý vychádzal do roku 2003. Zostavil a vydal antológiu poézie slovenských nevidiacich básnikov VIDENÉ Z NEVIDNA (2024). Zoznam autorových rubrík: Senílie, Priatelia, Z pamätníčka, O čom je reč, Dilemy Milana Resutíka, Kultúra, Návraty, Súkromné, Nezaradené

Priznávam, nie som sympatizant Rudolfa Huliaka: je to pre mňa jeden z najodpudivejších zjavov politickej scény SR.

Začalo sa to z ostra: Orbán si nestačil poriadne poutierať povolebné slzy, Magyar rovno vyrazil do útoku. Nekompromisne.

Veľkosťou lídra je nielen schopnosť so zaťatou päsťou kráčať na čele zástupov, ale v pravý čas v zástupe uvoľniť miesto.

V SR má vládna koalícia lídra a zástupy servilných pešiakov, opozícia naopak - zástupy lídrov a pešiaci v nedohľadne.

Započúval som sa do internetovej úvahy na tému, ktorých päť európskych národov nenávidí Slovákov najviac. Pozoruhodné.

„Národy a davy budú viesť ľudia, ktorí dokážu lepšie než iní vzbudzovať vášne.“ (Karel Čapek, 1. tretina XX. storočia)

Cesta je priestor medzi štartom a cieľom. Keď si zadefinujete cieľ, tak miesto, kde práve stojíte, je štart. Treba ísť.

Začiatkom roka meditujem zvyčajne o Slovenskej republike. Ale aj o Venezuele. A o tom, že život je zmena. No nielen.

Na konci týždňa (15-16. 1.) sa mala konať v Bratislave Dolnozemská knižná žatva: Duchovná žatva dolnozemských Slovákov

Advent: stíchnuť a uvažovať. Nájsť v sebe viacej pokory. Obzrieť sa okolo seba. Aj do seba.

Na Mikuláša som chcel napísať Danovi Hevierovi esemesku. Mal v ten deň sedemdesiat rokov.

Pravdepodobne najoptimistickejšia slovenská reakcia na otázku „ako sa máš“ by mohla znieť „mohlo by to byť aj lepšie“.

Som hrdý na to, že presne po sto rokoch aj dvoch mesiacoch som sa zamyslel nad tými istými otázkami ako Karel Čapek...

Ak Igor Matovič skutočne objavil a poskytol kompetentným dôkaz o tom, o čom síce každý vie aj bez udania dôkazov, ...

Takže – zrušili nám deň pracovného pokoja a nastal tak deň pracovného nepokoja. Domov som sa vrátil premočený do nitky.

Artikel takého druhu, ako je život, sa neponúka bárskde. Dokonca ani bárskedy.

Predpokladajme, že ustráchaným pedagógom sa po vlaňajšku podarilo lepšie ustriehnuť „skazených“ budúcich maturantov.

Nie je to dávno, čo ma bývalý petržalský starosta nakriatol uveriť, že na Slovensku klíči nová politická kultúra.

Medzi prvé významné udalosti po vzniku prvej ČSR roku 1918 patrí návrat Prezidenta Masaryka z vyhnanstva do vlasti.