Milan Resutík
Kde by na to vzali?
Viem, že parlament existuje. Cítim to aj fyzicky bolestivo. Nepýtam sa, pre čo existuje, ale skôr proti komu alebo čomu.
MILAN RESUTÍK (1941) diplomat a publicista, redaktor, prekladateľ; na dôchodku. V rokoch 1963 – 1989 pracoval v Československom rozhlase, v Československej televízii, časopisoch Nové slovo a Slovenské pohľady, výskumný pracovník Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, tlačový tajomník ministra kultúry SR. Prekladal z rumunčiny, maďarčiny a češtiny (D. R. Popescu, A. Gonc, Ota Pavel atď.). V rokoch 1990 – 1993 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec ČSFR v Rumunsku. V rokoch 1993 – 1996 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Rumunsku a Moldavsku, 1998 - 2000 bol riaditeľom Literárneho informačného centra a v rokoch 2003 – 2006 riaditeľom Slovenského inštitútu v Budapešti. V roku 1997 založil a viedol knižné vydavateľstvo DILEMA a vydával a redigoval aj rovnomenný spoločensko–politicko-kultúrny mesačník DILEMA, ktorý vychádzal do roku 2003. Zostavil a vydal antológiu poézie slovenských nevidiacich básnikov VIDENÉ Z NEVIDNA (2024). Zoznam autorových rubrík: Senílie, Priatelia, Z pamätníčka, O čom je reč, Dilemy Milana Resutíka, Kultúra, Návraty, Súkromné, Nezaradené
Viem, že parlament existuje. Cítim to aj fyzicky bolestivo. Nepýtam sa, pre čo existuje, ale skôr proti komu alebo čomu.
Starosta Petržalky odstúpil, zlyhal. Keby na posty rezignovali všetci, čo zlyhali, do úradov by sme brali gastarbajterov
Slovenský súd má v týchto dňoch rozhodnúť, či na doživotie odsúdený vrah Černák opustí múry väznice za vzorné správanie.
Attila Végh, povolaním rváč, si poťažkal, že cez Korčokove "okuláre" nevidí nič a tobôž už nie žiadnu budúcnosť.
V ten večer ťažko chorý muž na invalidnom vozíku mi podal ruku a poprosil ma, aby som mu splnil želanie, s ktorým sa môže zveriť len mne.
Vo chvíľach, keď naprieč Slovenskom dominujú výlevy nepriznaného paranoika, s ľahkosťou dokážeme ignorovať osobnosti (prípadne ich jubileá), ktoré hľadajú cestu k nám, chcú nám porozumieť a robia všetko v prospech zbližovania.
Bársktorý Slovák si dnes môže do-voliť mať v kuchyni inteligentnú varnú dosku. Ale Slovák ako národ si nedokáže z-voliť čo len trochu inteligentného premiéra. No tragickejšie na tom je, že aj ponuka na premiérskom trhu je žalostná
Neviňte Matoviča! Za nič nemôže, na vine ste predsa vy! Vedeli ste, aký je, aj to, že si s ním užijeme srandy. No keď ste ho už cez to okno či dvere vpustili, on tam zostane. Raz ako obyčajný smrad, inokedy ako jedovatý plyn.
Kedysi dávno, po vymenovaní za ministra zdravotníctva, som vyjadril svoj súcit novému ministrovi. Napísal som, že mu ani trochu nezávidím, lebo si práve sadol medzi dve stoličky: z jednej strany latrína, z druhej elektrické kreslo
Mal som priateľa. Svojrázny, mierne hysterický. Aj jeho žena. Občas, aby ju vyľakal, si pustil plyn, keď vedel, že žena príde včas. Vždy to skončilo dobre a boli ďalej šťastní a hašteriví. Raz stretla susedu a zdržali sa na káve..
Neviem, či sa krátko pred pražskou defenestráciou, predtým, než pražských konšelov rozvášnený dav povyhadzoval z okien radnice, robil prieskum verejnej mienky. Ak by áno, určite by konšeli neboli na tom horšie, ako je dnes premiér
Kdesi v médiách píšu, že Procházka politicky zlyhal, je však skvelý právnik, čo by sme mali akceptovať. Ako by sa ospravedlňovali, že oni ho akceptujú. No pri tom, koľko ctihodností máme vo väzeniach, je jeho kauza priam do popuku
Keď si s nostalgiou spomeniem na spisovateľa Otu Pavla, pomyslím si, aká je to škoda, že práve on „prišiel o rozum“. No panický strach ma chytá, keď si uvedomím, že taký, ktorého si volí celý národ do čela, rozum nikdy nenájde.
Aby ste ich chceli počuť za tmy, musíte rozsvietiť svetlo. V priestore je hlboké ticho, no oni len vravia a vravia. Sám som si po čase dokonca pri reči začal pomáhať rukami, aby ma pochopili v ich „jazyku“, aby sme si porozumeli.
„Kto je tvoja mať, Móric?“ „Komunistická strana“, odpovedá. „A kto je tvoj otec, Móric?“ „Generalissimus Stalin,“ odpovedá. „Výborne, Móric! Si múdry a uvedomelý! A ty by si čím chcel byť?“ „Sirotou, prosím.“
Ak sa zjaví niekde hyena, osol, prasa, žralok, nezačnete pátrať v zoológii, ale v politológii. Naopak, ak sa zjaví politik, prejdete automaticky do zoológie. Prírodovedný seriál začnete vnímať ako politikum - viete kto je kto...
Sledovával som s napätím, ako si po vykračujú a vášnivo diskutujú alebo sa zabávajú. Áno, opakovali učivo - zorientovať sa treba nielen vo svete, ale aj na chodníku. Skúšku nebudú robiť u profesora, ale „u života“.