Milan Resutík
Politika Cappuccino s croissantom
Je z neho úplný pracujúci ľud.
Milan Resutík (1941); diplomat a publicista. V rokoch 1996 – 2003 založil a vydával politicko-spoločensko-kultúrny mesačník DILEMA a sedem rokov viedol rovnomenné knižné vydavateľstvo DILEMA. Zoznam autorových rubrík: Dilemy Milana Resutíka, Kultúra, Návraty, Súkromné, Nezaradené
Attila Végh, povolaním rváč, si poťažkal, že cez Korčokove "okuláre" nevidí nič a tobôž už nie žiadnu budúcnosť.
V ten večer ťažko chorý muž na invalidnom vozíku mi podal ruku a poprosil ma, aby som mu splnil želanie, s ktorým sa môže zveriť len mne.
Vo chvíľach, keď naprieč Slovenskom dominujú výlevy nepriznaného paranoika, s ľahkosťou dokážeme ignorovať osobnosti (prípadne ich jubileá), ktoré hľadajú cestu k nám, chcú nám porozumieť a robia všetko v prospech zbližovania.
Bársktorý Slovák si dnes môže do-voliť mať v kuchyni inteligentnú varnú dosku. Ale Slovák ako národ si nedokáže z-voliť čo len trochu inteligentného premiéra. No tragickejšie na tom je, že aj ponuka na premiérskom trhu je žalostná
Neviňte Matoviča! Za nič nemôže, na vine ste predsa vy! Vedeli ste, aký je, aj to, že si s ním užijeme srandy. No keď ste ho už cez to okno či dvere vpustili, on tam zostane. Raz ako obyčajný smrad, inokedy ako jedovatý plyn.
Kedysi dávno, po vymenovaní za ministra zdravotníctva, som vyjadril svoj súcit novému ministrovi. Napísal som, že mu ani trochu nezávidím, lebo si práve sadol medzi dve stoličky: z jednej strany latrína, z druhej elektrické kreslo
Mal som priateľa. Svojrázny, mierne hysterický. Aj jeho žena. Občas, aby ju vyľakal, si pustil plyn, keď vedel, že žena príde včas. Vždy to skončilo dobre a boli ďalej šťastní a hašteriví. Raz stretla susedu a zdržali sa na káve..
Neviem, či sa krátko pred pražskou defenestráciou, predtým, než pražských konšelov rozvášnený dav povyhadzoval z okien radnice, robil prieskum verejnej mienky. Ak by áno, určite by konšeli neboli na tom horšie, ako je dnes premiér
Kdesi v médiách píšu, že Procházka politicky zlyhal, je však skvelý právnik, čo by sme mali akceptovať. Ako by sa ospravedlňovali, že oni ho akceptujú. No pri tom, koľko ctihodností máme vo väzeniach, je jeho kauza priam do popuku
Keď si s nostalgiou spomeniem na spisovateľa Otu Pavla, pomyslím si, aká je to škoda, že práve on „prišiel o rozum“. No panický strach ma chytá, keď si uvedomím, že taký, ktorého si volí celý národ do čela, rozum nikdy nenájde.
Aby ste ich chceli počuť za tmy, musíte rozsvietiť svetlo. V priestore je hlboké ticho, no oni len vravia a vravia. Sám som si po čase dokonca pri reči začal pomáhať rukami, aby ma pochopili v ich „jazyku“, aby sme si porozumeli.
„Kto je tvoja mať, Móric?“ „Komunistická strana“, odpovedá. „A kto je tvoj otec, Móric?“ „Generalissimus Stalin,“ odpovedá. „Výborne, Móric! Si múdry a uvedomelý! A ty by si čím chcel byť?“ „Sirotou, prosím.“
Ak sa zjaví niekde hyena, osol, prasa, žralok, nezačnete pátrať v zoológii, ale v politológii. Naopak, ak sa zjaví politik, prejdete automaticky do zoológie. Prírodovedný seriál začnete vnímať ako politikum - viete kto je kto...
Sledovával som s napätím, ako si po vykračujú a vášnivo diskutujú alebo sa zabávajú. Áno, opakovali učivo - zorientovať sa treba nielen vo svete, ale aj na chodníku. Skúšku nebudú robiť u profesora, ale „u života“.
Skôr do mňa vrazí, než by sa pristavil mladý muž. Na prvý pohľad taký frajer, fičúr sa vtedy tomu hovorilo. Na očiach slnečné okuliare a na prvý, ani na druhý pohľad ani trochu nie prívetivý. „Mohli by ste mi napísať tento list?“
Na vlastné uši videl na tvárach študentov úžas z nepochopiteľného odhalenia; ako upozornil študenta v zadných radoch, aby zavrel knihu, že on chce, aby mu odpovedal a nie jeho čítanie..
Francúz Valentin Haüy založil prvú školu pre nevidiacich na svete. Narodil sa 13. novembra 1745. To je dôvod, prečo je tento deň medzinárodným dňom nevidiacich. Je skvelé, že okrem toho jeden deň v roku píšeme aj bielou ceruzkou.
Mal som taký zvláštny sen. Kvôli nemu, aby sa mi prisnil, som si musel zájsť na dovolenku až do slovinského Portorožu. Môj sen sa odohrával veľmi, veľmi dávno, len protagonisti pochádzali z vtedy reálneho času.
Párkrát drgne, trochu zaškrípe. Vlak z Bratislavy smerom do Žiliny vyrazí. Presne o 11.13 hod. Áno, presne, ako je napísané v cestovnom poriadku. Je práve piatok a v piatok Slovensko, teda takmer celá Bratislava, putuje na východ.