Úvahy nad Schengenom

Veľmi som chcel byť pri tom a vidieť na vlastné oči, ako budú padať posledné zvyšky železnej opony. No krátko pred okamihom pravdy mi zmrzlo očakávanie na tvári. Uvedomil som si, že to lámanie hraníc totiž ani nebolo tak okamihom pravdy, ale nekonečnou komédiou. Alebo ak chcete, vzhľadom na to, že okrem protagonistov politického šoubiznisu sa na tom zúčastňovali aj predstavitelia seriózneho šoubiznisu, bola to akurátna šou. Herci boli ozaj pozoruhodní:Na jednej strane tlačil na pílu socialistický demokrat, ktorého už niekoľko mesiacov vypudzujú zo svojich radov európski sociálni demokrati. Podložkou pod hraničnou rampou bol istý právnik, teraz prezident Ivan Gašparovič, ktorý pred niekoľkými rokmi ako jeden z najvyšších funkcionárov Hnutia za demokratické Slovensko a ako predseda parlamentu svojimi takmer gangsterskými skutkami (protiústavné vylúčenie poslanca Gauliedera z parlamentu a mnoho ďalších aktov špinavosti voči vtedajšiemu prezidentovi Kováčovi) výdatnou mierou prispel k tomu, že Slovensko sa ocitlo pár miest ani nie na ale za chvostom Európy. A k tomu si prirátajme ešte fakt, že búranie hraníc sa dialo pod dohľadom a s požehnaním koaličných lídrov Vladimíra Mečiara a Jána Slotu, teda ľudí, z ktorých sa Európe ešte stále obracia žalúdok... No povedzte, môžem si byť istý, že ide o tú istú Európu, o ktorú sa tento národ a krajina usilovala? O ktorej som sníval aj ja...? Možno mi napadne aj pochybnosť, či v skutočnosti nejde len o akýsi eštebácky trik a že kdesi na hraniciach už sú bdelí pohraničníci, ktorí tam čakajú na vlastizradcov ...Medzi oficiálnymi hosťami som totiž nevidel nikoho z tých, ktorí sa pričinili o to, že sa Slovenskom začala Európa vôbec zaoberať odznova, ktorí partnerov presvedčili, že Slovensko nie je len krajinou darebákov, ale že tu žijú najmä iní ľudia ako Mečiar, Slota, či Gašparovič. Dnes viem, že žijeme (a určitý čas budeme prežívať) opäť svoj komunizmus, trochu ľudový a trochu možno aj fašizujúci, lebo do otvorenej Európy vstupujeme bez opozície, ktorá by v očiach verejnosti zavážila. Ale aj to je už iné, než bývalo. Voľakedy opozícii zapchávali ústa alebo ju vyvražďovali komunisti, dnes je to len roztratené stádo bez pastiera, ktorý by ju niekam doviedol... Akoby všetko bolo dobojované. Pre každý prípad si s tým Schengenom chvíľu ešte počkám. Prežujem, že sme sa do neho včlenili nie vďaka Ficovi, Mečiarovi , Slotovi a Gašparovičovi, ktorí pílili hraničné rampy, ale napriek Ficovi, Mečiarovi, Slotovi a Gačparovičovi. Až potom to skúsim. Opatrne prídem tam, kde bývali hranice, poobzerám sa a prikrčený prejdem týmto európskym priestorom. Možno predsa len dúfať, že nech sa to už vyvinulo akokoľvek, predsa len Schengen nepustí. Napokon, dúfam, že aj ten Fico bude môcť byť veľmi limitovaným komunistom, aj keď ho budú svrbieť dlane... A tak si budem môcť, dúfam,   v budúcnosti bez obáv písať adresu: Okres: Slovensko – kraj Višegrád – krajina Európa. Že všetko bude v tom našom európskom katastri správne a natrvalo zakreslené. A dôkladne chránené pred podvodníkmi, ktorí by chceli zneužívať...