Zdá sa, že dokonalejšieho regulovčíka než je Igor Matovič, na križovatkách ciest k psím tridsiatkom zrejme nemožno nájsť, vypestovať či vychovať. Taký sa môže – dokonca ani nie narodiť – ale zrodiť. Jednoducho – vyvstať či zjaviť sa...! Je najcharakteristickejším predstaviteľom početnej generácie predsedov, ktorí sa pomotávajú kdesi na čele pomyselných (niekedy aj ozajstných) davov, mysliac si, že ho vedú, zatiaľ čo oni tam v skutočnosti len zavadzajú. (A pokiaľ ho vedú, kam ho dovedú?) Ku konzervativizmu? K liberalizmu? Nie, nie: na psí tridsiatok.
Neľahko by bolo hlásiť sa dnes ku konzervativizmu alebo liberalizmu, aj keď by sa človek do jedného či druhého radu rád postavil. Nespravil by som to jednak z priveľkej úcty k niektorým predstaviteľom jedného či druhého presvedčenia, ale dokonca aj z pocitu hanby za tých druhých rýchlo upečených spasiteľov. No možno aj preto nie, že človek tomu tak trochu prestáva rozumieť, lebo dnes je všetko inak, než bolo predtým. Akosi viac než v minulosti sa rozdiely medzi liberalizmom a konzervativizmom zbrusujú, pretože na konci oboch snažení by mal byť človek a jeho sloboda. Rozdiel bude len v tom, že cestou k cieľu sa zastavujú na iných medzizastávkach.
Logicky ku konzervatívnemu košiaru patrí kresťanstvo. (Aj tu by sa človek hrdo mohol postaviť do radu...) Ľudomil Matovič cestou k vlastnému pádu sa síce zastavil, ale stavia sa na čelo radu, kde do seba podráždene štuchajú ďalší predsedovia. Ťažko vyrozumieť, či chce spasiť „politické kresťanstvo“ alebo kresťanskú politiku – alebo si chce len zabezpečiť čo najdôstojnejšiu cestu nadol?
Populácia predsedov, ktorí sú schopní obetovať sa a zástupy Slovákov viesť do boja, je vysoko nadpriemerná A pribúdajú ako huby po daždi. Po každých voľbách veteráni domácich či európskych orgánov plynulo prechádzajú do predsedníckej sféry. Tento fakt, v porovnaní s populáciou obyčajných voličov, ktorá je zas poddimenzovaná (viac budúcich voličov umiera než sa narodí), vyznieva hrozivo.
Uvažujme teda: Posledné vystúpenia Igora Matoviča sú viac komické alebo tragické? Je úprimný alebo klame? Faktom je, že asi neklame. On klamať totiž nevie, ani vtedy, keď sa o to veľmi usiluje.
Keďže Igor Matovič je neobyčajný človek a na pofidérnej politickej sláve závislá osobnosť, logickým následným krokom ODVÁŽNEho experimentu by mohlo byť, že niekedy pred najbližšími voľbami usporiada tombolu, kde ako hlavnú cenu budete môcť vyhrať, je poslanecký mandát. A keby ľudia uverili aj tento raz, neboli by to už baránkovia (boží), ale ich starší bratia – barani.
