V poludňajšej rozhlasovej relácii Z prvej ruky policajný prezident Tibor Gašpar práve vzrušene a autoritatívne vysvetľoval, ako on za nič nemôže a ako ani niet dôvodov ho z funkcie odvolávať. Ak som dobre rozumel, obsahom toho, čo tak zanietene rozprával, až moderátorku ani oponujúceho diskutéra (Pavol Sibyla) nepripustil k slovu, bolo, že on je policajným prezidentom iba de iure, de facto je však len akýmsi personalistom. On teda nie je ani zodpovedný za to, že Kuciakovi neposkytli ochranu, keď o ňu žiadal, on nemôže za to, že na východe (iba na východe?) nemlátili farmári žito, zato však farmárov mlátili ako žito, on nemôže ani za to, že mnohí farmári ani po mnohých vyhratých súdnych konaniach sa nedomohli svojich právnych nárokov, lebo polícia bola pomáhať a chrániť práve niekde inde a práve ochraňovala celkom iných. On je podľa všetkého zodpovedný za to, či pre policajtov zabezpečil autá a uniformy a možno aj obušky. Opýtajte sa napríklad pána Bašternáka, či môže čo len slovo povedať voči slovenskej polícii a či ona naozaj nedokáže účinne pomáhať a chrániť niektorých občanov?! Pravda, ktorých ako.
Ako je už zvykom, nemohol som si nevšimnúť, ako vo všetkých rozhlasových či televíznych debatách a diskusiách dominuje SMER. Nikto iný totiž /okrem Matoviča/ nežije v presvedčení, že jeho výsostným právom je iba mať sólo prejav a nie počúvať aj iných. Sú ako podivuhodné tvory bez (d)uší, ktoré vety vždy iba začínajú, nikdy však nekončia a tak kedykoľvek vám vstúpia do slova a nedajú sa z neho vyhnať. Aj v tomto konkrétnom rozhlasovom prípade zvyšní dvaja účastníci debaty si pri Gašparovi ani nefúkli. Dozvedeli sa však spolu s nami poslucháčmi, že odstúpiť z funkcie nemieni a tobôž už - čo mu má kto do toho čo kecať. Zrejme ani Drucker nemá do toho čo kecať, opovážil by sa! Aspoň mi to tak zaznelo. Akoby Gašpar vedel už to, čo sa Drucker iba dozvie… Lebo jemu to možno zagarantovali tí, ktorí neodchádzajú – napríklad Kali… alebo sám boss.
Za tým všetkým je, pochopiteľne, Gyorgy Soros a možno aj bicyklisti. A bez pochybností ním financované občianske aktivity.
A hlas ulice? (Psí hlas predsa do neba nejde...) Veď aj to platí Soros… My však vieme svoje: Koľkokrát tu už vykrikovala ulica?! Zakaždým stiahla chvost, zmĺkla, akurát v tom roku 1989 sa im to, neborákom policajtom vyšmyklo; lenže to si nevšimol ani inak veľmi obozretný Robert Fico… Zrejme ani polícia a milícia si to vtedy nevšimla. Takže teraz bude ostražitejšia, oveľa bdelejšie bude posudzovať, koho skutok sa stal a koho skutok nie. A sem-tam, iba tak cestou, mimochodom, niekto zahynie, sem-tam pre výstrahu zavrú zlodejíčka rožkov v samoobsluhe… Lebo pomáhajú a chránia. V každom prípade si myslím a dúfam, že polícia sa už nikdy nesmie stať ozbrojenou päsťou vládnucej garnitúry. Zárukou by mal byť minister vnútra a policajný prezident. A myslíte si, že je…?
A Drucker? Škoda elegantného manažéra na špinavú a neslušnú prácu… Je nedôstojné púdrovať zašpinené ruky svojich pappenhajmských, lebo tí sú beztak zašpinení od hlavy po päty…
Jedného dňa – dúfam – sa policajný prezident predsa len zmení. Ten terajší dostane svoju trafiku, možno sa stane rektorom Policajnej akadémie a udelia mu tam snáď aj novo zavedený titul Doctor skutok sa nestal causa.
