Modlitba za Európu

Advent: stíchnuť a uvažovať. Nájsť v sebe viacej pokory. Obzrieť sa okolo seba. Aj do seba.

Písmo: A- | A+

Keby som to vedel, keby som to dokázal, napísal by som vrúcnu modlitbu. Vyznal by som v nej svoju  hlbokú vieru v Európu a prosil by som, aby si ma, nehodného – ale hlavne nás nehodných – podržala pod svojimi krídlami.

Kedysi som žil v krajine, kde som voľky - nevoľky musel voliť. Teda ani nie tak voliť ako odovzdávať svoj hlas: kandidátovi Národného frontu. V tom čase mi veľmi chýbalo právo na neúčasť vo voľbách. A keď som párkrát túto svoju vlasteneckú povinnosť odignoroval, na dôvod sa ma vypytovali ešte aj niekoľko týždňov po „voľbách“ – straníci, odborári, šéfovia, uličné výbory a ktovie či nie aj domoví dôverníci… A vyhrážali sa sankciami aj mojim detným deťom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Kedysi som teda žil v hermeticky uzavretej krajine. Bez dverí a bez okien. Bez vzduchu a bez rozletu. Dvere a okná boli otvorené len do niekoľkých rovnako hermeticky uzavretých krajín bez okien a bez dverí… Povedal by som, že z fašizmu (do ktorého som sa stihol ešte narodiť) som plynulo prešiel do komunizmu, kde som ticho a v pokore vegetil mojich počiatočných takmer päťdesiat rokov života… A je celkom jedno, či ten, čo ma držal pod krkom, bol fašistický alebo boľševický netvor.

Nie, nejdem vyratúvať ďalej, pretože staroba nie je nič krásne ani keď je demokratická… A nemotivuje ani k ničomu dobrému. Neevokuje žiadnu budúcnosť hoci len z takého dôvodu, že budúcnosťou staroby je minulosť, do ktorej sa zo dňa na deň prepadám.

SkryťVypnúť reklamu

Mám doma vo vitríne štvrť metra ostnatého drôtu, pochádzajúceho z bratislavského pohraničia. Pred rokmi mi ho k narodeninám daroval môj vtedy ešte malý syn. Tak isto pred rokmi v americkom mestečku De Kalb v múzeu som zistil, kto vynašiel ostnatý drôt a pochopil som, že to bol mimoriadne užitočný vynález: pred vyše dvoma storočiami presne takýmto drôtom v americkej prérii bránili veľkým stádam hoviadok v „rozlete“ do „slobodného sveta“ šírej prérie! A že čosi viac než pred storočím na svoj osud umierali za ním milióny Židov…! Pre mňa ten malý kúsok ostnatého drôtu znamenal – a dodnes aj znamená – symbolický kľúč do Európy, do tej najtrinástejšej komnaty slobodného sveta.  

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Keby som to vedel, keby som to dokázal, napísal by som vrúcnu modlitbu. Vyznal by som v nej svoju  hlbokú vieru v Európu a prosil by som všetkých ľudí, a najmä tých mladých, aby nezabudli, že nadišiel čas skazu nahradiť nádejou…

Veľmi by som chcel dúfať, že aj takí, ktorí tu po mne zostanú, budú zvažovať, aký veľký je rozdiel v tom, či človek stojí za alebo pred ostnatým drôtom. Ja budem mať vo vitríne stále štvrť metra ostnatého drôtu: ako doklad o otváraní Európy a nie o jej zatváraní.

Amen.

Milan Resutík

Milan Resutík

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  866x

MILAN RESUTÍK (1941) diplomat a publicista, redaktor, prekladateľ; na dôchodku. V rokoch 1963 – 1989 pracoval v Československom rozhlase, v Československej televízii, časopisoch Nové slovo a Slovenské pohľady, výskumný pracovník Ústavu umeleckej kritiky a divadelnej dokumentácie, tlačový tajomník ministra kultúry SR. Prekladal z rumunčiny, maďarčiny a češtiny (D. R. Popescu, A. Gonc, Ota Pavel atď.). V rokoch 1990 – 1993 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec ČSFR v Rumunsku. V rokoch 1993 – 1996 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v Rumunsku a Moldavsku, 1998 - 2000 bol riaditeľom Literárneho informačného centra a v rokoch 2003 – 2006 riaditeľom Slovenského inštitútu v Budapešti. V roku 1997 založil a viedol knižné vydavateľstvo DILEMA a vydával a redigoval aj rovnomenný spoločensko–politicko-kultúrny mesačník DILEMA, ktorý vychádzal do roku 2003. Zostavil a vydal antológiu poézie slovenských nevidiacich básnikov VIDENÉ Z NEVIDNA (2024). Zoznam autorových rubrík:  SeníliePriateliaZ pamätníčkaO čom je rečDilemy Milana ResutíkaKultúraNávratySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Marcel Rebro

Marcel Rebro

313 článkov
Roman Kebísek

Roman Kebísek

117 článkov
Tupou Ceruzou

Tupou Ceruzou

330 článkov
Anna Brawne

Anna Brawne

125 článkov
Pavel Macko

Pavel Macko

214 článkov
Dušan Koniar

Dušan Koniar

787 článkov
reklama
SkryťZatvoriť reklamu