Neviňte Matoviča! On za nič nemôže, na vine ste predsa vy! On vám niečo ponúkol a vy ste to zhltli aj s chlpmi – takže máme tu grécko-rímsky zápas bez akýchkoľvek pravidiel. Vedeli ste, že si užijeme srandy až-až, do popuku. A museli ste prinajmenšom tušiť, že keď sa už raz cez to okno či dvere dostane dovnútra, zostane tam navždy. Raz ako obyčajný smrad a inokedy ako smrtiaci plyn. Skrátka, jedno lepšie ako druhé. Raz ako stalin, raz ako hitler.
Nie, neviňte Matoviča, Slováci. Sami ste mu otvorili dvere i okná. Dokonca možno aj srdcia... Áno, vy, ktorí ste chceli demonštratívne ukázať, že poslední sa stávajú prvými, ba najposlednejších ste chceli urobiť tými najprvšími... A aká úžasná je to sranda.
No a nezabudnime na jeho kľúčového „kolumbusa“ Richarda Sulíka, ktorý ho objavil a odomkol mu dvere do trinástej komnaty a aj so značnou dávkou irónie, zlomyseľnosti a nadradenosti vám ho na hodvábnej reťazi parlamentarizmu doviedol do „elitného“ slovenského chlievika. (To je však v poriadku, on má z toho plezír; nielen Matoviča, ale aj Fica posadil - spoločným úsilím s Matovičom – za hodovný stôl na púhych desať rokov...
Nie, neviňte Matoviča! Ani Sulíka! Len sa pozrite na vzácne fotografie spred pár rokov, na ktorých v pyšnom šíku za Matovičom vidíme takmer kompletnú novembrovú demokratickú tribúnu z roku 1989 s pohľadmi uprenými do budúcnosti, do ktorej ich vedie obyčajný človek. O čo úbohejšia osobnosť, o to väčší exot. Boli to idey či ideály, čo ich vtedy spájalo s „vlajkonosičom“ slobody, nezávislosti a „obyčajnosti“ Matovičom? Bola to ideová príbuznosť, ktorá spájala Mikloška, Palka, Šebeja či Zajaca a iných novembrových elít s Matovičom? Sú to ideály alebo idey, ktoré kedysi priviedli do tohto stáda Veroniku Remišovú a oveľa neskôr prekvapujúco spojilo aj niekdajšiu europoslankyňu Annu Záborskú a jej pappenheimských s Matovičom, Pročkom a ďalšími exotmi? Je vari „imunita“ bližšia ako kabát? A povedzte, ktorý režisér by dokázal vymyslieť takú veľkolepú rolu pre Joža Pročka? (Krčmár, to hej, ale zákonodarca?) Alebo si len chceli robiť vzájomne užitočných idiotov? A dobre sa pozabávať na tých obyčajných idiotoch? Hrôza pomyslieť!
Je nepríjemné, keď sa pes utrhne z reťaze. Niekedy je to malá tragédia. Lebo málokedy to dopadne dobre predovšetkým pre psa, pretože pes, odtrhnutý z reťaze, nie je schopný koordinovať svoje konanie a nemá už nič, čo by ho pribrzdilo...
Kto ho teda dokáže zahnať do búdy, aby trochu pribrzdil, aby nepodbehol niekde pod auto...? Najpravdepodobnejšie sa zdá byť, že on ich už všetkých drží na reťazi. Ak sa nakoniec z reťaze utrhne celá svorka?
Vedzme, že nech akokoľvek a koľkokoľvek núl budeme ukladať vedľa seba, výsledkom bude stále len nula. (Dúfajme, že aspoň nie mínus...): Nula k nule sadá, rovný rovného si hľadá.
A oni sa aj sa našli, aj si sadli: obyčajní ľudia sa stali neobyčajnými (exotmi) a nezávislé osobnosti? Ak niekedy nejaké také tam aj boli, vyhynuli. Sú to závisláci, sú to cestovatelia za mentálnou exotikou. Možno žoldnieri. Koho žoldnieri? Čoho žoldnieri?
Preto neobviňuj Matoviča, každý štvrtý Slovák... On je jeden z vás. Z nás, ktorí ste ho volili: Nie ako alternatívu, ale kuriozitu. A my, ako zmyslov zbavení, v protismere po diaľnici utekáme za ním.
