Nie, neuhádli ste. Nespýtal sa ma, kde učím, ani ako to ide, čo som sa tam už ja naučila. Nadchol ho môj flirt so slovenským šoubiznisom.
Moja dobrá priateľka nedávno v našej papierovej korešpondencii naznačila, že práca v škôlke je pravdepodobne slepou uličkou, no skúsenosti s prácou pre televíziu ma určite môžu priviesť k lepším a zmysluplnejším projektom...
Je pravda, že prvé mesiace v škôlke boli veľmi ťažké. Skupina malkáčov, ktorú som mala menežovať pravidelne pod mojím vedením organizovala anarchistickú revolúciu. Vytierali so mnou podlahu a natierali si ma na chlebík. Takmer každý deň som bojovala s intenzívnou túžbou skočiť z okna (nepomohlo by; prízemie) a utekať kade ľahšie. No ak čakáte, že teraz som už majster guru a deti ovládam kývnutím malíčka, mýlite sa. Prvá vec, ktorú som sa od detí naučila je, že snaženie sa o dokonalý poriadok a o absolútnu kontrolu je neuskutočniteľné ako v škôlke, tak ak v živote. Nedokonalosť a iracionalita je to, čo robí nás ľudí ľuďmi. Prijatie tejto skutočnosti mi pomohlo vidieť svet v nových farbách.
Malých ľudí nemožno oklamať. Nemôžete im nahovoriť, že ste rozhodnutý, keď nie ste, že ste šťastný, keď vnútri plačete, ani že ste plný energie, keď máte za sebou len päť hodín spánku. Malí ľudia vám nedovolia predstierať, ani sa neužitočne stratiť v planých úvahách. Ak chcete s nimi nadviazať kontakt musíte byť tu a teraz. Stáť pred nimi v plnej svoje nádhere, prítomný sami v sebe od končekov vlasov až po špičky prstov. Je zbytočné plytvať svojim dychom, ak tomu, čo im chcete povedať stopercentne neveríte a nie ste o tom presvedčení do morku svojich kostí. Pretože oni žiadne výhovorky ani domnienky od vás nekúpia...
To, čo som sa od detského kolektívu za tých pár mesiacov naučila by vydalo na knihu, nie na krátky článok. Bol to tvrdý výcvik a sebarozvojový seminár v jednom. Priznávam sa, že som mala problém vidieť to tak jasne, kým som nestretla jednu staršiu učiteľku. Mohla by sa voziť po Európe a prednášať o tom, čo sa v škôlke naučila, no po tridsiatich rokoch so škôlkármi stále bojuje v prvej línii; vo svojej triede, pretože to je to, čo jej dáva najväčší zmysel.
Určite, keď ste riaditeľom podniku a na vašich rozhodnutiach závisí osud stovky zamestnancov, ste nesporne dôležitým človekom. No učka v škôlke, ktorá trávi dennodenne s dvadsiatimi deťmi, čo pozorne sledujú každý jej pohyb a viisa jej na perách, je tiež sakramentsky veľký pán. Pretože to, čo sa od nej teraz naučia, ich bude sprevádzať celý život.
Uvedomujem si, že píliť ľuďom uši a oči s tým, koľko sa dá toho naučiť od detí je trochu klišé a všetci to už stokrát počuli. No až príliš často sa v rozhovoroch s ľuďmi objavuje výhrada: Tak, čo Simona, kedy sa už prestaneš baviť s deťmi a nájdeš si nejakú skutočnú prácu?
Istá múdra talianska lekárka už v roku 1936 písala o tom, že dieťa je v organizovanom spoločenstve dospelých úplným cudzincom. Nedokáže sa rýchlo prispôsobiť a prispievať k spoločenskej produkcii a svojou prirodzenou aktivitou je skôr narušiteľom tejto štruktúry. Ba dokonca je narušiteľom aj vo vlastnom dome. Preto je vyháňané do škôlok a jaslí, kde musí zostať až do doby, kedy je schopné žiť vo svete dospelých bez toho, aby spôsobovalo problémy.
Nuž, týmto dávam na známosť, že do toho exilu odchádzam dobrovoľne s nimi. Skutočnejšiu prácu som totiž doteraz nenašla.
