Generálny riaditeľ RTVS Václav Mika ju konfrontuje s mediálnym televíznym trhom v osvetí trhového mechanizmu všeobecne a „voľného trhu" neštátnych (súkromných) televízií.
Transformuje ju na podnikateľský subjekt pre čísi biznis za štátne (naše) a za duplicitné, tiež naše (koncesionárske poplatky). A na dôvažok - uvažuje o ich zvýšení.
Programová ponuka beztak už len dvoch programov slovenskej televízie nezodpovedá pojmu verejnoprávnosť, dramaturgicky je málo pestrá, na osi požiadaviek a oprávnených nárokov divákov neponúka kvalitatívne hodnotné programy a relácie, naopak, množstvo programov je zbytočných, divácky nezaujímavých, často takmer na hranici mentálnej slaboduchosti a amaterizmu. Alebo - i pod ňou.
Vo vysielaní STV je zrejmý vplyv aktuálnej vládnej moci. STV, ktorá sa vydáva za verejnoprávnu však nie je ani apolitická (základ a podmienka sine qua non verejnoprávnosti), naopak, podlieha vplyvom meniacich sa vládnych režimov.
Na pevne stanovené percento zo štátneho rozpočtu niet politickej vôle. RTVS je jej rukojemníkom.
V oblasti dokumentaristiky je od jeho prvého a posledného premietnutia v roku 2004 v cenzúrnom režime trebárs dokument Dušana Hudeca - Miluj blížneho svojho.
Definícia pojmu verejnoprávne médium (platí pre štátnu RTVS) a ním má byť zo zákona slovenská televízia je zložitá a rozsiahla, dotknem sa len častí spravodajstvo (žurnalistika) - časová, vecná a priestorová informačná presnosť, objektívnosť, úplnosť, celostnosť, pravdivosť, otvorenosť a komplexnosť, publicistika - komentáre, názory, originalita a objavnosť videnia spoločenských, politických a kultúrnych realít v konfrontáciách s objektivovaným, osobným a individuálnym pohľadom na veci a udalosti okolo nás, život a životné situácie.
Rada RTVS a Rada pre vysielanie a retransmisiu sú takmer nefunkčné a obe si neplnia svoje poslanie zo zákona objektívne, úplne a podľa „padni, komu padni".
Konkrétne a márne som komunikoval s tou druhou "radou" vo veci zvukovo nevyváženého rachotu a buchotu zvukových predelov, zneliek (zvučiek) TA3, extrémnej hlasitosti reklám - nedá sa inak, než s ovládačom v ruke a prstom na regulátore hlasitosti... (nevhodný, zvuk skresľujúci softvér - nábehy prvotných akustických sínusoíd a ich automatické stlmenie sú počuť!). TA3, samozrejme, ako inak, zákon vraj neporušuje... ibaže mňa vytrháva zo spánku...
Ako platiteľ koncesionárskych poplatkov a koncový používateľ (príjemca, odberateľ služby, plateného tovaru) „verejnoprávnej platenej služby", teda - koncesionár RTVS si v oblasti spravodajstva a publicistiky neprajem televízne „diskusné" relácie typu O päť minút 12 - dôvody:
1. Vysiela sa raz týždenne ako nedostupná a teda nekonzumovateľná príloha k nedeľnému obedu spoza skla televíznej obrazovky.
2. Pripomína cirkusový program drezúry divých šeliem s ochranou šeliem pred divákom a divákov pred šelmami obojstranne nepriestupnou ochrannou a bezpečnostnou kovovou mrežou (televízna obrazovka).
3. RTVS svojim koncesionárom odopiera právo na dennú a na živo vysielanú názorovú konfrontáciu občanov s politikmi a aktuálnymi politikami svojich volených zástupcov.
4. RTVS znemožňuje v rozpore s deklarovanou otvorenou verejnoprávnou službou verejnú prezentáciu iných spoločensko-politických názorových prúdov, platforiem, majúcich v ich nenaplnenej možnosti pravdepodobný, ale zmarený vplyv na verejnú mienku a teda živý spoločenský pohyb vpred a podieľa sa na stagnácii a pokračujúcom úpadku slovenskej spoločnosti.
Flagrantne tak bráni vzniku otvorenej, na vládnutí, moci a jej priamej kontrole participujúcej občianskej spoločnosti.
Slovenská televízia vôbec neinformovala verejnosť o prebiehajúcich činnostiach občianskych aktivistov, s ich začiatkom prvého (šiesteho) júna a pokračujúcimi - márne sa domáhajúcich rozhovoru s generálnym riaditeľom RTVS Václavom Mikom... poverený pracovník STV sa z aktivistami zhováral vo vestibule budovy televízie ako s "ulicou, vyvíjajúcou nátlak na verejnoprávnu inštitúciu, nereprezentujúcou nikoho, len samú seba"...
Slovenská televízia sa uzatvára sama do seba a pre seba, odtrhnutá od života spoločnosti, oprávnených potrieb a nárokov občanov a (ne) mainstreamových záujmových občianskych skupín, čím potvrdzuje, že nereprezentuje demokratické zriadenie. Je obrazom súčasného stavu spoločnosti, ktorú súčasná vládnuca moc smeruje a vracia nazad, pred November 1989.
Slovenská televízia ma ako diváka už dávno stratila. Aby som bol "objektívny", nie celkom. Občas preklikávaním porovnávam kvalitu a úplnosť spravodajstiev jednotlivých televízií. Sledujem a pozitívne vnímam spoločný česko-slovenský trinásť časťový televízny projekt Colnica - Česko a Slovensko po dvadsiatich rokoch (STV2, nedeľa, 20,00) a na ČT1 o hodinu neskôr.
Žiadam, aby sa moderované diskusné relácie stali dennou (!) súčasťou programu STV (1 alebo 2) ako pokračujúca súčasť spravodajstva, alebo na večerné spravodajstvo nadväzujúci programový blok alebo ako súčasť spoločného česko-slovenského televízneho projektu v oblasti spravodajstva a publicistiky.
Chcem, aby hosťujúci politici v debatách, diskusiách, interview boli priamo a bezprostredne konfrontovaní s otázkami divákov (web, mail, fejzbúk, telefón). Neprajem si, aby politické debaty s Robertom Ficom moderoval Robert Fico.
Ten, kto nepochopil a neporozumel o čom sa zmieňujem, nech si aspoň orientačne sem-tam pozrie spravodajstvo a debaty s českými politikmi, verejne činnými persónami a zahraničnými hosťami na ČT24 Hyde Park, Interview a ďalšie priebežné debaty a diskusie na politické, občianske a spoločenské témy alebo ČT1 (Máte slovo - každý štvrtok večer), rovnako, aspoň občas si overí programovú skladbu ČT2 a ostatných reálne verejno-právnych, nie iba sa za ne „vydávajúcich" českých televízií.
České televízie sú verejnoprávnou službou pre českú občiansku spoločnosť, ktorá je v demokratizačných procesoch ďaleko vpredu za stagnujúcou neexistujúcou občianskou spoločnosťou spoločensky a politicky bezprizorných Slovákov - aktuálne pod záštitou „istôt" vládnuceho Smeru.
Poznámka - televízie Markíza, JOJ, TA3 a ostatné - nie sú verejnoprávne ale neštátne (súkromné) televízie, ktoré však, a nechápem prečo (hoc to hodnotím pozitívne!) nemajú povinnosť suplovať - ale suplujú (!) úlohy a zadania „verejno-právnej" STV.
Súkromná televízia JOJ „zasuplovala" akože verejno-právnu STV cyklom Bez detí neodídem na tému odoberania detí rodičom za účelom ich následných pochybných adopcií do zahraničia... pre STV - akoby problém v danom čase vôbec neexistoval...
Žiadam o komplexnú prestavbu RTVS (prednostne STV) na štátnu verejnoprávnu televíziu bez politického vplyvu a zásahov štátu a aktuálnej vládnej moci a na mediálnom trhu nezávislú verejnú službu občanovi.
V úplnom, všestranne a v praxi naplnenom význame a zmysle pojmu verejnoprávnosť, definovaného zákonom o RTVS (Rozhlas a televízia Slovenska).
Odmietam RTVS ako podnikateľský subjekt manažéra Václava Mika za štátne (rozpočet a koncesionárske poplatky).
Aby som zasa nie veľa textu - pouvažujte, porovnajte a vyhodnoťte si svoje vlastné, osobné poznatky a skúsenosti s „verejno-právnou" sami... „vlastnou hlavou" ...
P.S. A nereagujte na tento blog v duchu á la - „...však ja STV ani nepozerám..."... tak by ste ju nemali platiť... alebo - ako chcete. To je vaša vec. Prípadne si priplaťte...
P.S. A dodávam - kvalita televíznej programovej skladby nie je "len o peniazoch - vždy (až) na prvom mieste". Ale, najmä o ľudskom faktore a jeho kvalitách... mnohí kvalitní činovníci z RTVS odišli, alebo boli "odídení"... a RTVS prepúšťa... (koho)? Podľa akého kľúča? Ale - to by nám mohol a mal, nám, koncesionárom, ozrejmiť najmä pán Václav Mika...
