Vecnú a časovú os, vedúcu k zvláštnemu a kurióznemu právnemu stavu a situácie, do ktorej sa slovenské ústavné právo a zákonodarná moc verzus prezident dostali jeho odmietaním vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, každý má možnosť naklikať si na internete.
Aktuálne sú nevybavené dve podania na Ústavný súd. Sťažnosti pánov Trnku i Čentéša. Prvý tvrdí, že zvolený bol on, druhý, riadne a v súlade s rokovacím poriadkom národnej rady zvolený 17.6.2011 (čo potvrdil aj ústavný súd), dôvodne namieta sedem mesačnú nečinnosť prezidenta, ktorý pána Čentéša odmieta vymenovať za generálneho prokurátora.
Ústavný súd ani v jednom z oboch podaní nerozhodol. A, je zrejmé, že v dohľadnom čase ani sa nechystá. Sarkasticky vyznie: „Až po voľbách, priatelia!"
Prezident nevymenoval právoplatne zvoleného kandidáta Čentéša nielen preto, že jeho osobe nedôveruje. Stalo sa i v minulosti (napr. generáli). Pojmy „vymenúva, vymenuje" umožňujú rôzny a svojvoľný výklad. Prezident zároveň tvrdí, že on „nemá lehotu". A zároveň supluje rolu ústavného právnika, ústavného súdu i „samosudcu". Nik „nezjavil" jasne a kompetentne, kedy prezident „vymenuje" (vid dokonavý) a kedy „vymenúva" (vid opakujúci sa), a čo s tým ďalej. Môže-nemôže-musí-nemusí...
Jeden z možných výkladov je, že prezident má skôr možnosť, než povinnosť, v reláciách „musí, môže, uvažuje". Obligatórny (nepovinný) ale z daného pohľadu vágneho (nejasného) výkladu, dohľad jazykovedcov nad paragrafovým znením zákonov vôbec, sa javí potrebný. Prinajmenej z hľadiska sémantiky, syntaxe a pragmatiky. A to je parketa jazykárov - slovenčinárov. Mimochodom, prečo zákonodarcom pomoc a spolupráca jazykovedcov nevyhovuje?
Koaliční poslanci v lete listom žiadali prezidenta, pripravuje sa parlamentné uznesenie, ktoré však smerom k prezidentovi bude mať nanajvýš deklaratórny účinok a k vymenovaniu Čentéša prezidenta nezaviaže.
V očiach „laickej" verejnosti toto konanie vzbudzuje dojem snahy rozohrávania politických hier a pokusov „napadnúť" prezidenta v jeho pozícii a diletantské konanie zákonodarného zboru (jednotlivcov, skupín, koalície). Až k pokusom o obvinenie „z vlastizrady".
Prezident Gašparovič osobným rozhodovaním „bráni" ústavnej celistvosti a kompletnosti kľúčových inštitútov štátu (generálny prokurátor). Osobnú vinu však nenesie on. Nesú ju tvorcovia ústavy, pretože ona mu to umožňuje. Vinu na znení ústavy prezident nemá. Vágnosť právnických pojmov čl. 102 ústavy mu dáva „manévrovací" priestor. Ten človek (bývalý súdruh) má maslo na hlave. A veľa masla. Manévruje. Nie je mojím prezidentom.
Po vyčerpaní všetkých iných možností, mali by sme sa začať správať rozumne Ak by tak bolo, mohlo byť dávno po všetkom. Stačila žiadosť ústavnému súdu o výklad pojmov „vymenúva, vymenuje". Ústavný súd by snáď reagoval promptnejšie. Nie je však na to, aby „kohosi" (nech je to trebárs parlament) ešte aj „školil".
Nemyslím si, že tvorbou novej ústavy (ak kto chce) zmenou, úpravou, mal by byť poverený ľud. Ani pod lákavým a populistickým emblémom „občianska ústava". Zároveň si myslím, že občania by mali mať možnosť návrh novej ústavy pripomienkovať.
Myslím si však, že páni ústavní právnici a tvorcovia ústavy, mali by znenie ústavy a od nej sa odvíjajúcich zákonov, vrátane zákonov, formulovať zmysluplne, jasne a jednoznačne, tak, aby jednotlivé pojmy (a ich výklad), nestali sa vďačným nástrojom a dôvodom na slovíčkarenie, rozohrávku rozličných právnických kľučiek, „politických hier" a následnú frustráciu „nepolitickej" časti slovenskej pospolitosti aj v oblasti vymožiteľnosti a dosiahnuteľnosti práva ústavného, aj ktoréhokoľvek iného práva hmotného i nehmotného.
Odkaz na článok z 23.2.2012:
http://komentare.sme.sk/c/6270992/nuansy-a-generalny-prokurator.html
