Taxonómia v širšom zmysle je teoretická aj praktická klasifikácia živých organizmov do hierarchicky usporiadaných kategórií. Spadá sem identifikovanie a pomenovanie organizmov na základe ich vlastností a predpokladanie vzťahov druhov v priebehu "evolúcie".
Stratifikácia v sociálnom zmysle rovná sa rozvrstvenie spoločnosti na sociálne vrstvy, skupiny, spoločenstvá a pod. Je vyjadrením sociálnej nerovnorodosti spoločnosti, nerovnakého sociálneho postavenia jej členov, ich sociálnej nerovnosti.
V politickom a politologickom zmysle „taxonómi a stratifikátori" v konečnom dôsledku stavajú jednotlivcov, skupiny, spoločenstvá a sociálne vrstvy spoločnosti proti sebe a účelovo z toho ťažia pre svoje osobné zištné a prestížne ciele - podľa rozdeľuj a vládni. A - kto nie je s nami - je proti nám!
A namiesto vecných, systémových riešení (ak ich niet), nastupuje represia.
Otvorená, slobodná a vzájomne participujúca občianska spoločnosť na moci a vládnutí (hudba otvorenej neistej budúcnosti s ešte akou-takou šancou - tu a teraz utópia!) tieto charakteristiky nepozná.
Spoločenská a politická prax však je dôkazom, že slovenská takou vôbec nie je, naopak, likviduje samú seba už v jej zárodkoch a v zásade na frontoch ateisti versus veriaci, ľaví versus praví, špecifikuje, triedi a značkuje ich od hora dole, od vľavo v pravo a oboje naopak - v celom spoločenskom a politickom spektre.
Choré, stresujúce, deprimujúce a deprivujúce, traumatizujúce celú spoločnosť, upadajúcu do stavu vážnej depresie plazivo sa vyvíjajúcej do chronickej psychózy a paranoje.
Ľudia dobrej vôle sa v dobrej viere nechávajú zneužívať a používať, namotávať a vťahovať do tých bludov a nezmyslov, aby vzájomne na seba ukazovali prstom a prejavili svoj „názor a presvedčenie" pri volebných urnách - alebo nohami od nich.
Popritom si vôbec nevšimli, že tradičné politické pravo-ľavé myslenie zlyháva, splýva v neurčitú, vágnu hmotu, v ktorej sa už pomaly ani prasa nevyzná.
Spoločenské a politické vedomie slovenskej spoločnosti čaká na výron poznania zo svojho spoločenského nevedomia a podvedomia do jasného a čistého vedomia zistením a konštatáciou, že:
POLITICKÉ STRANY A HNUTIA SÚ KĽÚČOVÉ SPOLOČENSKÉ ZLO
Spoločnosť sa delí na voličov, nevoličov a na aktívnych a pasívnych príjemcov jednotlivých politík.
Voliči sa delia na ľavých a pravých - a tak to ide kol-dokola každé štyri roky už 24-tý rok a úplne beznádejne. Až do nemoty. Pokým sa občania neprebudia a nespamätajú...
Nevoliči sa delia na a/ nevoličov z dôvodu straty dôvery v systém a pozitívne zmeny v dôsledku ich voličských hlasov, b/ nevoličov, úplne sa dištancujúcich (oddeľujúcich sa) od systému, premýšľajúcich a konajúcich na báze vlastného pudu sebazáchovy v ochrane svojho telesného a duševného zdravia a existencie, c/ politicky a ideologicky nezaradených. Tých ostatných pribúda.
Podobných delení môže byť viac, trebárs v náboženských (najmä kresťanských veriacich) tých, ktorí nechcú mať nič spoločné so svetskými politikami a politikmi vôbec, pretože, oni nie sú z tohto sveta, ale žijúc v ňom (predbežne bez iných možností) - poctivo si plnia povinnosti daňových poplatníkov voči inštitútu, ktorý si vraví „štát" z príjmov, poskytujúcim im obživu a prostriedky na pozemské, ľudské prežitie.
Späť k veci - ľudia vo svojich ľudských podstatách nie sú rasisti ani anti multikulturalisti (xenofóbia a jej deriváty...). Reagujú bezprostredne na správanie ľudí vo svojom okolí, v medziľudských vzťahoch a vo vzájomnom spolužití sú im reálne úplne ľahostajné farba pleti, náboženstvo, rasa, etnicita.
Správajú sa recipročne. Ako „oni" voči nim, tak aj naopak.
Svoje osobné "veličiny" do tohto "vzorca" nech si každý "dosadí" sám.
Pravda a láska nezvíťazili nad lžou a nenávisťou. Prevláda lož, nenávisť a závisť. Čaká sa na pravdu. Nože, skúste tu niečo ešte o láske... dáku peknú básničku, citátik, rozprávočku...
...alebo - o ľudských právach...
Kedy sa stane pravdou ono Komenského: "...vláda věcí tvých, zpět se k tobě navrátí, lide, navrátí..."!?
