Lebo to, čo stále smelšie, s rastúcou aroganciou a sebaistotou vyvádzajú, je v podstate ich súkromný biznis a privatizácia verejných prostriedkov - vlastne akési "sociálne dávky" alebo "investičné stimuly" na ich činnosť zo spoločného (naše dane a odvody). Ako odrazový mostík (pre začiatok).
Ich štatút treba zrovnoprávniť so spolkami a združeniami podľa rovnakého zákona, pretože svoju činnosť vykonávajú len v skupinovom, nie celospoločenskom záujme. Nech si prostriedky na činnosť a volebné kampane zháňajú odkiaľ chcú, hoc aj "vlastnou hlavou", ak prijímajú príspevky aj od štátu, nemôžu sa vymknúť spoločenskej kontrole spôsobov svojho financovania, hospodárenia a nadobúdania vlastného imania. Ak budú verejne známi ich sponzori, bude zrejmé, koho sú rukojemníkmi, čie politické objednávky (zákazky) plnia, do čej brány kopú.
Celý systém je zdeformovaný a chorý "mačkopes" (podobný umelo vytvorenému marketingu mačkopsa KDH - teokracia a demokracia sa majú k sebe ako oheň a voda) na ústavne danej doktríne "sociálne orientovaného trhového hospodárstva" (mačkopes) na ktorom stojí "mačkopes" zvaný sociálna demokracia, čo je vlastne "klamanie telom" a maska čohosi, kohosi a pre kohosi. A jednoznačne kapitalizmus ani socializmus. A sociálna demokracia bola takou vždy, od jej počiatkov. A spravidla zlyhávala na svojej schizofrénii, a je mi jedno, že je dnes v Európe a vo svete „trendy, in a cool".
Politické strany a hnutia, ale ani občianske spolky a združenia by sa vôbec nemali podieľať priamo (fyzicky) na vládnutí, čím by neboli dotknuté slobody ich politických názorov, artikulácia ich potrieb a záujmov, zastupujúcich príslušnú skupinu (komunitu), v spoločenskej diskusii pred schvaľovacím procesom do podoby zákonov na pôde jednotlivých úrovní snemov a zákonodarného zboru.
November 1989 po nástupe pluralitnej „demokracie" nepriniesol dôsledné zmeny v spôsobe existencie a fungovania politických strán a hnutí. Pokračuje ich „príživa" na štáte a „socialistické" prerozdeľovane verejných zdrojov na ich činnosť. Zároveň sa "vlastnou hlavou" stávajú rukojemníkmi sponzoringu, nútené plniť zadania, úlohy a objednávky svojich donorov.
Prostriedky, ktoré majú v súčasnosti na svoju činnosť a volebnú kampaň by mali byť presunuté do sociálneho systému alebo zdravotníctva či školstva, kde by našli zmysluplnejšie uplatnenie a okamžitý efekt. Nie premrhané na reklamných bilbordoch s vecnými a lživými nezmyslami, popierajúcimi popritom aj základné mantinely vkusu, pod ktorými spávajú bezdomovci.
Myslím si, že politické strany a hnutia stratili svoje opodstatnenie, historicky aj vecne sa vyčerpali, prestali byť reálnou kľúčovou politickou silou, ostali ňou len navonok, lebo to, čo vyvádzajú je len politikárčenie a mocenský boj.
V zápale politického boja reálne strácajú zo svojho zreteľa občana a celospoločenský záujem, pričom ich vzájomné konflikty a poruchy v komunikácii vo vnútri i navonok sú permanentným zdrojom spoločenského stresu, napätia, frustrácií deprivácií, blbých nálad a depresií, konfliktov medzi sociálnymi skupinami, s katastrofálnymi a pokračujúcimi negatívnymi dôsledkami na celkové telesné i duševné zdravie slovenskej spoločnosti.
Liekom na ozdravenie spoločenského a politického života spoločnosti je zákaz politického boja a činnosti politických strán a hnutí na komunálnych, regionálnych a parlamentnej úrovni. Prinášajú zlo, rozbroje sú brzdou ekonomického, hospodárskeho, kultúrneho a ostatného všestranného rozvoja Slovenska dovnútra i navonok.
Na dosiahnutie cieľov a napĺňaní potrieb a záujmov spoločnosti je potrebné hľadať a uvádzať do života spôsoby a formy celospoločenských diskusií finalizovaných celospoločenským súhlasným konsenzom.
Do čela a vedenia štátu a verejných inštitúcií treba apolitických (nestraníckych) odborníkov s osobným odborným, kvalifikovaným, vzdelanostným, mravným a morálnym kreditom jednoznačne prijatých celou spoločnosťou.
Slovensko sa musí pretransformovať na reálny, nie fiktívny demokratický systém otvorenej občianskej spoločnosti, rovným dielom participujúcej na právach a povinnostiach vo vzťahu k jednotlivcom, rodine, spoločnosti a štátu.
Politické strany a hnutia netreba.
Poznámka (len tak mimochodom) a pár otázok - spomína si vôbec ešte niekto na inštitút úradu pre štátnu službu? Vie, aké úlohy plnil? Kam sa podel? Kto ho zrušil ako nepotrebný a nežiaduci? Prečo? Odpovedzme si sami. Tušíme o čo ide? Pekný deň.
Záver - dokážeme si aspoň trochu predstaviť náš život bez politických strán a hnutí? Bez denných dávok návykového adrenalínu? Prežili by sme bez nich! Som si istý, že áno.
