Brusel je vlastne tiež len nástroj na ovládnutie Európy a suverenity národných štátov a neskôr ovládnutiu sveta v globálnom rozmere.
Uvádzam stručný a skrátený prepis úvodu prednášky Ľubomíra Huďa, ktorej link uvádzam pod článkom (v úvodzovkách) lebo je mnou skrátený a upravený, teda nezodpovedá presnému zneniu vybraného úseku: „Európa ide v ústrety centralizovanému superštátu. To, že Gréci žili nad pomery je „zhora" riadená manipulácia skreslenou a polopravdivou mediálnou kampaňou. Za vzniknutú situáciu je plne zodpovedný bankový a finančný sektor. A o tom sa hovorí a píše už pomenej... Gréci síce dostávali prostriedky z Európy, otázka však znie - „kam tieto smerovali?" (banky, lodiari, reality a stavební magnáti). Peniaze sa však investovali vonku a išli na kontá gréckej „elity" - Cyprus, Švajčiarsko, Londýn, na súkromných účtoch. Úroky končili a končia u tých, ktorí úvery poskytli. Otázka - kto ich má splácať? Odpoveď - obyvateľstvo. Euro „elita" si to žiada od neho. Podobná situácia je aj v Španielsku, Portugalsku, Taliansku a v krajinách, ktoré títo magnáti nazývajú „prascami". Väčšina ekonomík je vlastne „zožratá" zvonka.
Pokračujem v „citácii": „Riešením má byť tzv. európsky stabilizačný mechanizmus. Ináč povedané (preložené) ide o sociálne dávky bohatým. Pre jedných platí kapitalizmus (pre radové obyvateľstvo, zamestnancov, bežných ľudí), od pracujúcich sa vyžadujú stále vyššie výkony za stále nižšie čisté mzdy, lebo ich znižuje inflácia, siaha sa na dôchodky a predlžuje sa vek odchodu do dôchodku, pre inú skupinu platí tzv. „kvázi socializmus" (to sú tie nadnárodné korporácie a banky, ktoré majú daňové úľavy, podporu od štátu, investičné „stimuly", ktoré vlastne parazitujú na štáte a nastavujú mu svoje ruky).
Európsky „stabilizačný mechanizmus" je subjekt bez kontroly, právne ošetrený tak, že je nepostihnuteľný, nekontrolovateľný a nepodlieha nikomu. Už dnes má jeho fond 500 miliárd. Žiada dva bilióny." (Koniec „prepisu").
Sme pracujúcou, alebo nezamestnanou masou spotrebiteľov v priamej úmere - čím vyššia nezamestnanosť, tým nižšia spotreba. Hopodársky rast a HDP klesá. Zdroje ubúdajú. Štát, neschopný zásadných systémových zmien siaha občanom na posledné (dane, odvody, poplatky, ktoré občanovi dvíhajú aj iní - potraviny, banky, súdy, úrady, notári, televízie, holiči a kaderníčky, vlaková, autobusová doprava, zoznam by bol ešte dlhý...). Už niet takmer ani na chod štátu, sociálnu a zdravotnú starostlivosť a dôchodkové zabezpečenie. Sme takmer zdarma pracujúcou, alebo nezamestnanou masou zúfalo sem-tam, hore-dole pobehujúcich spotrebiteľov a otrokov. Na výraznejšie zvyšovanie minimálnej a priemernej mzdy treba zabudnúť. A nad tým sa vznáša ďalšia manipulácia - „kupujte slovenské výrobky" (trebárs potraviny). Kto a za čo ich má na Slovensku vyrábať, kto a za čo si ich má kupovať?
Ďalej, niet reálneho záujmu na skvalitnení úrovne vzdelávania a pozdvihnutí vzdelanosti. Štát a Brusel nepotrebuje vzdelaných ľudí, ktorí by mohli začať myslieť, uvažovať a ktorí by videli do hrncov na sporáku Bruselu. Manipulácia, ovládnutie a genocída tak prebieha ľahšie, pod krytím sa za nedostatok zdrojov na školstvo, vedu a výskum. Hitler a Stalin to urobili jednoducho - svoju inteligenciu dali pozatvárať a vyvraždiť. Kto mohol, včas ušiel zo svojej vlasti.
A ako bolo Slovensko vykradnuté a vytunelované prvou a druhou vlnou privatizácií, rozkrádanie štátu potom i teraz pokračuje. Brusel nemá reálny záujem na vyšetrení Gorily. Tvári sa, že to je „naša" (slovenská) vec. Posúďte sami. Je len „znepokojený". Tak trochu aj právom. Lebo systém priamo-nepriamo podporuje.
Investičnými stimulmi na tvorbu pracovných miest a následne ich udržateľnosti nie sú podporované naše, slovenské podnikateľské subjekty, ale veľké zahraničné a nadnárodné. Naše podnikateľské prostredie je potláčané.
Penta ovláda temer celé slovenské zdravotníctvo vrátane farmaceutického obchodu. Naša vláda sa tak podieľa na likvidácii zdravého konkurenčného prostredia tým, že umožňuje v zdravotníctve monopol jednej finančnej skupiny. Je tu zrejmá a výpovedná aj diskusia a zamýšľané kroky o ďalšom osude súkromných zdravotných poisťovní na pozadí ústavnosti a či jedna všeobecná zdravotná poisťovňa bude efektívnejšia. Ministerka zdravotníctva sa snaží plniť vládne zadania.
Myslím si, že súkromné zdravotné poisťovne nech sú, ale základné imanie nech si tvoria inak, než a nie z verejných zdrojov. Na tie nech má nárok len jedna štátna verejná všeobecná zdravotná poisťovňa, umožňujúca zároveň pripoistenie presne definovaného nadštandardu.
Majetnejší, nech sa súkromne poistia (alebo pripoistia) trebárs aj v sedemnástich súkromných. Súkromné poisťovne si môžu konkurovať v poskytovaní špeciálnej zdravotnej starostlivosti a výkonoch.
Vyvlastnenie súkromných poisťovní rovná sa späť vzatie, zoštátnenie svojho, vlastného, štátneho (nášho). Cena poistného kmeňa rovná sa suma poistného občanov. Tú treba súkromným vziať (lebo sa priživujú na štáte), nech si odpočítajú a ponechajú to, čo nadobudli inak - a nech pokračujú v súkromnom podnikaní.
Za moje osobné peniaze, ktoré som odviedol ako zdravotné poistenie štátu nesúhlasím, aby niekto súkromne podnikal. A už vôbec s mojím zdravím a chorobou.
Žijeme v zajatí vžitých paradigiem (vzorov) socialistického myslenia (internacionalizmus - vývoz socialistickej revolúcie) versus idey post socialistickej demokracie (ľudských a občianskych práv, slobody prejavu, názoru, pohybu) a na jej falošnom pozadí integrácie a zjednotenia európskych štátov do unitárnej zjednotenej Európy na báze spoločnej meny, riadenia, centralizácie kontroly a prerozdeľovania zdrojov. Ak sa nepostavíme proti, uviazneme v celosvetovej sieti pod vládou nadnárodných priemyselných a finančných korporácií a najmocnejších sveta.
Brusel ani slovenská vláda nemá reálny záujem o riešenie rómskych problematík. Nehodí sa mu to do jeho konceptu vládnutia. V oblasti medzi etnického a medzi rasového napätia naša vláda nekoná a nerobí žiadne reálne opatrenia smerom k pozitívnemu riešeniu rómskeho problému. Naopak, tlačia nám do hlavy kaleráby o multikulturalizme, zmierlivosti, tolerancii, rasovej a etnickej znášanlivosti. Toto im „konzumujú" ľudskoprávni aktivisti, sociológovia, vládni politici a dotknuté (aj asociálne a antisociálne menšiny). Na scénu nastupujú „iniciatívy zdola" - množiace sa protesty dotknutých občanov a petícia za prehĺbenie práv slušných ľudí, v rámci nastupujúceho hnutia občianskeho odporu. Takmer nik netuší, že to je vlastne súčasť programového zámeru vytvoriť rozkol a vraziť klin medzi jednotlivé sociálne skupiny v celoplošnom rozmere Európy a následne konať podľa starej a osvedčenej metódy - rozdeľ a panuj. Výsledok - my sa tu „zamestnávame" Kotlebom, extrémizmom a jeho protagonistami. Za naše peniaze. Otázka - kto je zodpovedný za existenciu Kotlebu a jemu podobných? Kotleba? Veď predsa on a jemu podobní sú produktom a „nechceným dieťaťom" spoločenského a politického systému a doterajšej nečinnosti vlád. Či nie?
Mám hrôzu z myslenia ministra financií, rozhodnutí vlády a parlamentu. V tom trojuholníku prezidenta niet. Ten nevie nič, vôbec nič, je len hlúpo prefíkaný fiškálik (docentík práva) plniaci zadania. Zmeny sa musia citeľne dotknúť systému vládnutia prostredníctvom politických strán a hnutí. Všetky sú falošné a prinášajú Slovensku len a len zlo. Každé štyri roky. Na politickú scénu zlietava na perutiach gorily nový mesiáš. Lipšic a jeho Nová väčšina. Neverím a nedôverujem mu.
Nielen svet, Európa však vstupujú do medzifázy vývoja svetového systému vecí, ktorá je len prípravou globálneho spoločenského vedomia na inú cestu. Ani ľavú, ani pravú, ani strednú - ani postsocialistickú, ani postkapitalistickú - inú. Novú. Nie na princípoch bezbrehého zlodejského a cynického hyenizmu, ale etiky, morálky a mravnosti.
Je na zvyšku mysliacich intelektuálov, aby definovali, formulovali a artikulovali „novú cestu". Aj pre Slovensko. Je to vôbec možné? Alebo len nereálna utópia?
Dva a pol miliardy eur deficitu štátneho rozpočtu na rok 2012-13 (Ficov údaj) majú zaplatiť najmä občania tejto krízou a nastupujúcou recesiou zmietanej republiky? To hádam nie?!
P.S. Pozornosť verejnosti si zasluhujú prednášky prof. Ing. Staněka CSc. z prognostického ústavu SAV. V časovom slede vývoja udalostí odporúčam prednášku Ľubomíra Huďa, redaktora slovenskej televízie na adrese: http://www.youtube.com/watch?v=ljZxxYclcn4&feature=share ako prílohu k tomuto blogu.
Svojmu blogu som dal pozmenený názov i preto, lebo Slovensko ešte nie je v postkapitalistickej ére. Nachádza sa kdesi medzi ňou a „socializmom" reprezentovaným „sociálnou demokraciou" podľa Fica a jeho SMERu. A pod tlakom Bruselu.
