Oba vyplývajú z vnútorného konfliktu ľudského faktora s jeho egom, sebectvom, vôľou a spôsobmi jej dosiahnutia. História i súčasnosť ukazujú, že svetský ani biblický spôsob sa nenaplnil.
Biblia sľubuje úplnú spoločenskú spravodlivosť až v inej dimenzii. Ambície dosiahnuť ju na Zemi na rozdiel od svetskej moci nemá. Návod však ponúka.
Ľudia v chápaní demokracie majú pocit, že pri svojej slobode môžu robiť čokoľvek, pričom vzniká konflikt záujmov a vzájomne neznesiteľná tyrania.
Sloboda má dva aspekty. Hmotný a existenciálny. Predpokladom prvého je zdravie a hmotné zabezpečenie, druhého vnútorná osobná výbava (potreby, záujmy, vlastnosti osobnosti - ego, vôľa, spôsoby dosahovania cieľov, zdravá, nezdravá asertivita, autoregulačné mechanizmy, svedomie, empatia...).
Christian Wolf rozlišoval eFreiheit (sloboda, voľnosť) a eFrechheit (drzosť, bezočivosť), nie libertas, ale licencia (právo) nadobudnuté i neprávom, trebárs násilím.
Úlohou štátu je nastolenie poriadku a rovnováhy spoločenskou zmluvou s občanmi prostredníctvom ústavy, zákonov a súdnej moci s poukazom na ľudský faktor a hypotézu nedostatku autoregulačných mechanizmov a autocenzúry jednotlivcov alebo záujmových skupín.
Téza prvej vety všeobecnej deklarácie ľudských práv, že každý človek sa rodí slobodný, sa triešti nárazmi o slobodnú vôľu jednotlivca v závislosti na jeho ľudskom faktore. Zároveň na skutočnosti, že ľudská sloboda je závislá na type spoločenského zriadenia, v ktorom sa ľudský jedinec narodí.
Každý človek má právo na šťastie. Definované ako vonkajšie (existenčné) a vnútorné (existenciálne).
Všetky utopické teórie a snahy vytvoriť ideálnu sociálne spravodlivú a šťastnú spoločnosť už na Zemi boli zničené zvnútra alebo zvonka. Ich predáci s obslužným aparátom boli zlikvidovaní. Všeľudové vlastníctvo a sociálna rovnosť vždy zlyhali.
Veľká francúzka revolúcia ako historický medzník ne ceste k spravodlivej spoločnosti s jej heslom sloboda, rovnosť, bratstvo zlyhala na práve mať a vlastniť, osobnom egoizme a sebectve. Zlikvidovala sama seba. Potvrdila sa tak nedeliteľnosť ľudského genómu zvaného antropinum tvoriaceho zložky ľudského faktora.
Právo mať a vlastniť aj v novodobom v kapitalizme sa často vyznačuje chamtivosťou. Príznačnou pre ňu je absencia alebo až bezbrehé odbrzdenie autoregulačných mechanizmov a chýbajúci zmysel pre mieru vecí.
Záver Komunistického manifestu vyzýva k násilnému zvrhnutiu vykorisťujúcej kapitalistickej moci. Tento dokument aj s internacionálou je číry krvavý extrémizmus.
Projektanti spravodlivých spoločenských poriadkov ostali ležať na policiach knihovní, praktickí vodcovia, bohatieri a tvorcovia spravodlivých spoločenských poriadkov zlyhali užasnutosťou zo seba samých a pred tým, než „skončili", stali sa z nich uzurpátori osobnej moci.
Ak svoje „vízie" opierajú o „štátotvorný národ" a definíciu štátu opierajú o národ, sú populistickými a fašizmus rozdúchavajúcimi spiatočníkmi. Obrodenectvo 21. storočia znamená, že
a/ národ nie je nadradený ostatným súčastiam štátneho spoločenstva,
b/ národnému princípu je nadradený občiansky princíp,
c/ všetci príslušníci občianskeho spoločenstva sú si rovní v právach a povinnostiach.
Nad spravodlivou spoločnosťou sa vznáša imperatív etiky, morálky a mravnosti. Ak si vládna moc prispôsobuje zákonodarnú a súdnu moc na svoj obraz, čo sa zjavne aj na báze boľševizmu a teroru väčšín voči menšinám na Slovensku deje už dvadsať rokov, treba ju zastaviť novým volebným systémom, ústavou a právnym poriadkom. Všetko je v rukách občana.
Raj ľudstva na Zemi nenastane. Môže zavládnuť len spravodlivejší spoločenský poriadok.
Ľudská bytosť má neodňateľné právo na zdravie, prácu, vzdelanie a bývanie a primeranú, minimálnu životnú úroveň. Ostatné práva sú podružné týmto základným ľudským právam a odvíjajú sa od nich. Aj s právom na primerané hmotné a sociálne zabezpečenie v starobe.
Spravodlivá spoločnosť má stáť na pevných základoch jej spravodlivých jednotlivcov.
Protestujúci protestanti (nie náboženskí), jednotlivci, skupiny, skupinky, hnutia na sociálnych sieťach, občas na námestiach, prispievajú však len k ďalšej babylonizácii, nárastu všeobecného zmätku, názorovému triešteniu, polarizácii spoločnosti a pochybným diskusiám bez zjednocujúceho základu a nemajúcim konca.
Prinášajú a točia vlastne kol-dokola všetko, čo tu už v utópiách, teóriách, filozofiách - v teórii i praxi už bolo.
A karavána ide ďalej.
