Vedome sa vyhýbam aj tvaru „slovenský národ", lebo na rozdiel od prezidenta nie som populistický nacionalista a myslím i cítim ako občan a nad a pod vkladám ako medzi dva krajce chleba nášho každodenného výlučne občiansky princíp. Aj z hľadiska zdravej a racionálnej stravy. Som predovšetkým slovenský občan, až potom Maďar, Róm, Rusín, Slovák (poradie volím podľa abecedy, nie počtov, významu a pozície voči štátu), čo pozíciu príslušníkov ktorejkoľvek "menšiny" voči ústave a štátu rovnoprávne posilňuje, nie oslabuje.
Výraz "Sociálne orientované trhové hospodárstvo" je ďalší post socialistický "skvost" preambuly a môže byť témou inej diskusie.
Ak si však chce ktokoľvek z obsahu medzi dvomi prostými krajcami chleba vložiť čokoľvek, nech si ten sendvič doplní a vyzdobí čím len chce. Osobne mi to vadí už v preambule ústavy. Ústavu i jej preambulu tvorili popri jadre ústavy, pričom preambula nie je jej jadrom, len kostýmom, aby v prípade potreby rôznofarebných politických záujmov od červenej s občasným nádychom hnedej, modrej aj zelenej, dnes už i bielej, vtedy však najmä „národnej" bolo možné ústavu vnímať a interpretovať aj cez jej úžasnú preambulu.
A to je multipolitikum jednotlivcov a záujmových skupín na podklade ich hmotného a nehmotného záujmu a ľudského faktora.
Je to tak aj dnes, po dvadsiatich rokoch, v huriavku na ochranu slovenskej štátnosti a ústavnosti, interpretovanej vládnou väčšinou a jej hovorcom tak, ako sa v ostatných mediálnych diskusiách a debatách necháva počuť a vidieť jej vodca a predseda vlády - a opozícia „zlepenec", ktorému znovu vdýchol život Róbert Fico.
Ústava bola kreovaná kolektívnym ľudským, odborným a politickým faktorom a zázemím najmä HZDS a SNS, prvou Mečiarovou vládou a v tej podobe, v ktorej spolu s jej preambulou platí v zásade dodnes. Vygenerovali si ju Slováci prostredníctvom svojich volených zástupcov a vtedajších ústavných právnikov. Pri jej kreovaní bolo odmietnutých osemdesiat opozičných návrhov. I preto opozícia za ústavu nehlasovala.
Čokoľvek sa v živote spoločnosti deje, musí sa diať (ak sa inak nedá) zákonným spôsobom, v súlade s ústavou a nie nad jej rámec. Slovenská ústava bola, je a v platnej podobe až do jej zmeny bude všeobecne záväzná pre každého.
Zrejme tak vždy nebolo a ani nie je úplne ani dnes, o čom práve rozhoduje ústavný súd. Dôsledkom je politické napätie a polarizácia spoločnosti.
Ak ktosi, trebárs v diskusii pod jedným článkom, že „ÚS má aj 2 výklady" s poukazom na roky 1993 a voľnú úvahu prezidenta nevymenovať ministra a prečo po zmene voľby z parlamentnej na priamu v r. 2009 už nemôže postupovať rovnako, odpoveď sa ponúka v osobách trojjedinej ústavnej moci, personifikovaných v r. 1993 Kováčom, Mečiarom a Gašparovičom po dobu vlády od 24. júna 1992 do 15. marca 1994.
Ivan Lexa bol jedným z najdôležitejších mužov bývalého slovenského premiéra Vladimíra Mečiara. Už v januári 1991 ho Mečiar dosadil na miesto šéfa Úradu vlády SR. Po víťazstve HZDS vo voľbách v roku 1992 sa stal opäť šéfom úradu. O rok neskôr vznikol prvý konflikt medzi ním a prezidentom Michalom Kováčom, ktorý ho odmietal vymenovať za ministra privatizácie so slovami, že „pán Lexa nespĺňa predpoklady na vykonávanie tejto funkcie a nemá ani moju osobnú dôveru". Napokon Lexu vymenovala vláda za štátneho tajomníka ministerstva privatizácie a keďže minister nebol menovaný, Lexa fakticky riadil aj toto ministerstvo (boli to viťúzi a fiškáli!).
O prvej i druhej vlne privatizácie vedia najmä vtedy nimi dotknutí i my, všetci, vlastniaci a dnes sa zbavujúci bezcenných cenných papierov svoje, i o tom, čo vyvádzali Mečiar, Gašparovič a ich suita vo svojich funkciách v ďalších vládach, vrátane kauzy Gaulieder, v priamej réžii vtedajšieho predsedu parlamentu Gašparoviča, ešte skôr Technopol, následne „samoúnosu" prezidentovho syna, „samovýbuchu" Remiáša, Mečiarových dvoch „samoamnestií" (druhej opravnej), pred šiestimi rokmi „samozbitiu" Hedvigy Malinovej Žákovej...
Retrospektíva kariéry Ivana Gašparoviča: Júl 1990 - marec 1992 zastával post generálneho prokurátora Česko-slovenskej federatívnej republiky v Prahe. Z postu bol odvolaný vtedajším prezidentom Václavom Havlom pre nečinnosť pri vyšetrovaní, najmä kauzy "Tisova vila", z ktorej uniklo viacero zväzkov komunistickej štátnej bezpečnosti (ŠtB). Od januára 1993 až do októbra 1998 pôsobil na poste predsedu Národnej Rady Slovenskej Republiky. Po predčasných voľbách roku 1994 z tejto pozície dirigoval tzv. "noc dlhých nožov" z 3. na 4. novembra, počas ktorej boli mimo iné odvolaní ministri Pittner a Janičina. Ústavný súd neskôr rozhodol, že tieto odvolania boli protiústavné. V novembri 1996 zohral Gašparovič kľúčovú úlohu v "kauze Gaulieder". V druhom kole Vladimír Mečiar získal 722 368 hlasov (40,08%). Jeho súper Ivan Gašparovič však získal 1 079 592 hlasov (59,91)% a bol zvolený za prezidenta. Do funkcie inaugurovaný 15. júna 2004. Čo všetko sa dialo pod dohľadom ústavného súdu i bez neho...
Dnes je tu spor právoplatne zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora. Ako nestranný apolitický pozorovateľ (radový občan) protestujem proti tomu, aby
a/ Jozef Čentéš bol vťahovaný do sporu ako osobne zodpovedný za priebeh hoc aj volebnej „frašky" (Radičová), s ktorou, hoc fraškou, má spoločné len to, že bol volenou osobou,
b/ ktorá bola parlamentom právoplatne zvoleným kandidátom na generálneho prokurátora,
c/ aby prezident zneužil okolnosti skartácie zápisnice v osobnom názore na morálne kvality a bezúhonnosť Jozefa Čentéša, ak žiadne iné námietky voči jeho morálnemu kreditu nemá,
keď on sám má riadnu hrudu masla na hlave, čo mu pri reálnej osobnej sebareflexii malo stačiť na to, aby sa vôbec neuchádzal ešte aj o funkciu prezidenta a aby v nej vôbec za daných okolností naďalej zotrvával...
Prebieha boj o „golanské výšiny" moci - osobu generálneho prokurátora. Vie to veľmi dobre prezident, predseda vlády a parlamentu ako aj všetci ostatní dotknutí a MY. Občania.
Ale, to je už aj o pamäti občanov - ak chcete „národa".
Všetko je v rukách občana. Nielen ústavného súdu.
Poznámka: Hypoteticky, ak by tu mohla zohrať rolu teória pravdepodobnosti v možnom výsledku a kombinatorika (námietka vo veci zaujatosti istého senátu Jozef Čentéš), je tu k dispozícii k priamemu nahliadnutiu platný rozvrh práce ÚS SR:
http://portal.concourt.sk/pages/viewpage.action?pageId=2064472
