Svoje ľudské, občianske, politické a spoločenské vzory si vyberám samostatne a kriticky (aktívne myslenie) a mám právo ohradiť sa proti podsúvaniu (ne)slovenských, cudzích vzorov a spôsobov myslenia, hoc by sa tvárili seba demokratickejšie a akokoľvek slobodomilovne a pokrokovo.
Som rovnako konzervatívny občan Slovenska, akou je konzervatívna Angela Merkelová za svoju politickú stranu a Nemecko aj v záujme zachovania nemeckosti na veky vekov amen.
A aj preto a práve preto - slobodne a dôrazne žiadam prepracovať šlabikár v slovenskom duchu a namiesto "Hupsov" na titulke a obale vrátiť šlabikáru jeho slovenskosť, vrátiť Slovensku Slovensko, a patrí mu aj šlabikár, názvom a pomenovaním SLOVENSKÝ ŠLABIKÁR. Lipka (LIPA) je symbol Slovenska ako slovanského štátua slovanstva. V názve ponechať.
Dôvod - ďalší „nenápadný" pokus o krádež Slovenska, slovenskosti a slovenskej národnej identity a vytrhnutia z kontextu jeho spolupatričnosti k slovanstvu.
Slovensko má Kolibu. Hollyvood nepotrebuje. Toto je pokračujúca amerikanizácia. Amerika pre mňa nie je globálny kladný vzor ani dobrý príklad. Je na úpadku. Ešte o tom nevie.
Na Slovensku mi nechýba waw waw, bingo ani bum-bum (prvé príznaky aj degradácie jazyka - pravdu má ten, kto viac kričí...).
Obsahovo degradované slovenské školstvo treba vrátiť na na jemu prislúchajúcu úroveň a kvalitu späť už od prvej triedy. Nepodsúvať deťom falošné vzory, tváriace sa ako normál a štandard, hoc, žiaľ, už normálom a štandardom sú.
Namiesto posilňovania štatútu pevne ukotvenej rodiny čeliacej vnútorným konfliktom a vonkajším vplyvom, Lipka podsúva deťom ako normalitu zjednodušujúci status osamelej matky berúcej si suseda... (pokým nezistí, že si nerozumie ani s ním, alebo sa z neho vykľuje darebák) a slobodná matka sa aj s dieťaťom nasťahuje k poštárovi, neskôr ku komusi ďalšiemu, alebo - opakované rozvody a sobáše - v USA ako na bežiacom páse...
...odchýlka od normality a zdravého rozumu je považovaná za normál. A toto má absorbovať a zvnútorniť si šesťročné dieťa - prváča.
Slovenské deti už v šlabikári potrebujú posilňovanie štandarov klasickej a úplnej rodiny a výchovu k zodpovednej sexualite a rovnako zodpovednému manželstvu a rodičovstvu - ako jediného prokreatívneho inštitútu jedného muža a jednej ženy.
Ostatok populácie s inou, než hetero orientáciou - nech má právo na registrované partnerstvá.
Adopcie detí však ostanú naďalej hodné citlivej súvahy...
Čaplovič má oslovením odborníkov vyvolať odbornú i laickú všeobecnú diskusiu - nielen o šlabikári... vyvolá ňou v druhom slede aj diskusiu o príčinách promiskuity, rozvodovosti a osamelého rodičovstva (prevažne slobodné matky).
Ak chce byť ten šlabikár moderný, niet nič modernejšieho, ako klasická tradičná rodina, o ktorú treba bojovať už od prvej triedy a nie tlačiť do detských hláv nebezpečné a tiež akože "rovnocenné vzory."
Šlabikár je "lakmusový papier" testujúci ostražitosť a pud rodovej sebazáchovy rodičov detí, ktorých sa vyučovanie a vzelávanie detí má týkať aj pre budúcnosť.
Pozor, šlabikár láka svojou grafickou úpravou. Pozor - tak sa tvári mačkažák a gýč.
