Spisovná slovenčina prijala pojem xenofóbia. Nachádza sa v KSSL. V SSS však nie. Ide o ďalšie, zatiaľ nespisovné cudzie slovo, nie ako prirodzený jazykový prvok, vyplývajúci s prirodzenej potreby pomenúvať veci, dávať im mená, názvy, označovať pojmy, ale ako nové slovo, svojím významom a obsahom účelovo zavádzané do teórie a praxe hnutí LGBT proti odporcom.
Je novým prvkom orwellovského newspeaku, umelo a účelovo vsúvaným do lexiky slovenského jazyka v oblasti xenofóbií.
Je súčasťou manipulačných nástrojov verejnej mienky s cieľom rozbitia základov a hodnôt civilizovanej spoločnosti európskeho typu deštrukciou a rozbitím klasickej rodiny na pozadí New World Order.
Toto zložené „paslovo" vlastne nemá reálny sémantický základ, len neurčité sémantické, synonymické a konotačné pole, v spojení s homosexualitou a od nej odvodenými anomáliami a zvrátenosťami, vymykajúcimi sa z bežného chápania pojmu normalita.
Podstatným menom „homofób" (pomenovanie, určenie) sú príslušníkmi a priaznivcami LGBT označovaní tí, ktorí majú iný názor, tí, ktorí majú výhrady voči hnutiam LGBT, tí, ktorí považujú tieto hnutia s ich pokračujúcimi požiadavkami za celospoločensky nebezpečné - za nenormálnych, vymykajúcich sa z rámca všeobecnej a bežnej normality. Značka. Biľag. Nálepka. Hanlivé pomenovanie. A to je jeho pravý význam, zmysel účel a poslanie.
Vysvetlivky - homo rovná sa človek, fóbia rovná sa strach. Xenofóbia rovná sa strach z neznámeho, cudzieho, iného, exotického, nenormálneho, neštandardného, vymykajúceho sa z rámca bežne chápanej normality. Xenofóbia je legálnou lexikálnou jednotkou (KSSL, SCS).
Vôbec ma nezaujíma, či homosexualita je-nie je choroba, či bola-nebola vyňatá zo zoznamu diagnóz.
Tvrdenie, že je normálna je lož. Je anomáliou a v jej odvodených podobách (bisexualita, transexualita, pedofília, zoofília, sodomia, nekrofília) je spoločensky nebezpečnou zvrátenosťou. Neklamme sa. Nenechajme sa klamať a zavádzať. Všetko sú reálne zaznamenané sexuálne orientácie. Miera ich výskytu je hypoteticky možná štatistickými metódami. Iba sa neskúma. Kto sa verejne prizná? Sem-tam kohosi pristihnú a riešia? Že sa "páchateľ" prinajmenej spoločensky znemožní? Prípadne ho odsúdia? A čo sadizmus voči (ľuďom) a zvieratám? Veď aj jeho pozadie má sexuálny motív a podtext.
Ako tak sledujem reakcie laickej aj odbornej verejnosti na môj predošlý blog, mnou, osobne a verejne deklarovanou a priznanou „homofóbiou" sa mi podsúva všetko, čo patrí do oblasti xenofóbií - predsudkovosť, odmietanie, nenávisť, strach, odpor voči človeku, ľuďom, ľudstvu.
Porovnateľné s prípadnou „rómofóbiou" - róm rovná sa človek. V slovenčine - len cigán.
Otázka - "homofóbia" je choroba alebo úchylka? Čo sňou? Liečiť? Kým? Psychológom? Psychiatrom? Ambulantne? Ústavne? Preškoliť? Prevychovať? Kriminalizovať? Zavrieť? Odstreliť?
Neprajem si, aby mi bola podsúvaná nenávisť k ľuďom vo všeobecnosti, nenávisť k homosexuálom a ostatným LGBT. Je to skôr empatívne poľutovanie ich inakosti.
Záver - „homofóbia" je umelý a zmätočný pojem, účelovo zavádzaný do jazykovej praxe mimovládok, založených na platforme reálnych oprávnených a ostatných domnelých ľudských práv a slobôd.
Mimovládky sa pokúšajú manipulačnými technikami vmiešať medzi ľudské práva v „druhom slede" aj to, čo medzi ne už nepatrí. Domnelá „homofóbia" je jazykovým nástrojom manipulácie verejnej mienky nástrojmi osvety, vzdelávacích, propagačných a propagandistických aktivít Human Rights Institute, Ľudia proti rasizmu, Inaque a náplňou (zameraním) príbuzných mimovládnych organizácií (aktuálne anketou Homofób roka) vo veľkej miere financovných zahraničnými nadáciami (George Soros - sám seba označuje sa za akéhosi boha).
Dôrazne protestujem proti tomu, aby mi bola podsúvaná nenávisť k ľuďom všeobecne, nenávisť k ľuďom vôbec. Moja domnelá „homofóbia"
a/ odmieta právo homosexuálov na homosexuálne manželstvá,
b/ odmieta požiadavky na adopciu detí homosexuálmi.
Manželstvo ostane pre mňa len výlučným zväzkom výlučne jedného muža a jednej ženy. Je prípustnou hranicou mojej osobnej tolerancie a znášanlivosti voči sexuálnym inakostiam a ich právam, „právam" a postupne ďalším „nadprávam".
Podmienku adopcií detí homosexuálnymi jednotlivcami i pármi nezakladá len manželstvo, ale umožňuje ho aj súčasný právny stav. Právo na adopciu detí homosexuálnymi dvojicami môže potvrdiť prípadný zákon o registrovaných partnerstvách.
Adopciu detí pripúšťam vo zvlášť odôvodnených prípadoch na základe preverovania a stanovísk zo zákona oprávnených odborov sociálnych vecí a rodiny ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a následne rozhodovacích právomocí súdov.
Moja "homofóbia" spočíva v strachu a obave z budúcnosti a pokračujúcich požiadaviek príslušníkov a priaznivcov LGBT postupnou už známou "salámovou metódou" (pozri množstvo správ a informácií na nete a fejzbúku), že ma ňou "vytesnia" na okraj spoločnosti a označia ma (deje sa!) za nenormálneho "exota" a so mnou všetkých tých, ktorí obhajujú platformu európskych civilizačných, kultúrnych, spoločenských a historických tradícií a pre Európu kľúčových hodnôt, opierajúcich sa o trvalosť a nemennosť biologických, sociálnych, mravných a morálnych antropologických princípov reprodukcie, starostlivosti o potomstvo a zdravý vývoj spoločnosti. Pre veriacich je svetonázorovou platformou okrem sekulárneho aj posvätný kresťanský základ Európy.
XENOFÓBIA a "homofóbia" sa môžu obrátiť voči majoritnej časti heterosexuálneho populačného štandardu spoločnosti. Pozri príbeh biblickej Sodomy a Gomory. Bolo treba ujsť. Ani sa neobzrieť. Tie mestá, nachádzajúce sa "údajne" (!) kdesi na juhovýchodnom pobreží soľného jazera, zvaného Mŕtve more boli zničené.
Na rovinu, otvorene a priamo - toto je osobitný blog, moja dobrovoľná, vysvetľujúca nadpráca určená nie pre hlupákov, negramotných a voluntaristov, pre tých, ktorí nechápu, nerozumejú a „nechytajú sa". Pre hlupákov by beztak nemal zmysel. Ani pre pološialených pomätencov. Nech ho neakceptujú. Ich názory a reakcie si prečítam. Posunú ma - ako vždy každý i bezvýznamný opačný alebo iný názor v mojom poznaní a pomôžu mi pri kritickom dotváraní svojho vlastného názoru. Osobné útoky a urážky možno prehltnem. To je parketa adminov diskusií. Prípadne na ňu vstúpim osobne - čosi o kódexe diskutujúceho. Napríklad - nemám „hlavu v r..i" (z jednej diskusie...). Miera tolerancie adminov diskusií je tiež pozoruhodná.
A na dôvažok - ktosi mi, že mám skočiť z okna. Lebo údajne milión občanov pracuje a je aktívnych v rozličných mimovládkach. Postupne sa rodí aktívna občianska spoločnosť.
Nepreveroval som si, nepočítal som. Nepreverujem si ani výstupy prieskumných agentúr (trebárs, kto bude prezidentom). Nemám ako. Kto má? Verím najmä sebe. S primeranou sebaúctou. Prezidenta si budem alebo nebudem voliť vlastnou hlavou. Nie pod diktátom verejnej mienky.
Navrhovateľovi však odkazujem (slušne a úctivo - aký požičaj, taký vráť) - zavri to okno, aby si z neho nevypadol, alebo nebol vypadnutý.
Do ankety Homofób roka som sa prihlásil vedome a úmyselne preto, aby som vyvolal spoločenskú diskusiu a osobne, svojsky sa do nej aj reálne a osobne zapojil. Aj týmto blogom.
Xenofóbia a "homofóbia" nie sú sprofanovanou témou a klišé, inak by ňou boli aj protifajčiarske, antifašistické, antinacistické kampane. Aj tie - za zdravý životný štýl.
Naopak, stáva sa naliehavou a nástojčivou. So zreteľom na údajné moderné svetové a euróske trendy. Aj s bludom a nezmyslom nazývaným multikulturalizmus.
Aj toto je prevencia, priatelia.
