V záujme Slovenska je udržanie eura ako spoločnej meny. Rozpad eurozóny by pre nás znamenal oveľa väčšie straty, ako sú nevýhody vyplývajúce z doterajších otrasov. Má to však niekoľko háčikov.
V našom záujme je aj to, aby bola bezpodmienečne zachovaná nedotknuteľnosť bankových vkladov. Kauza Cyprus ukazuje, že toto tabu bolo prelomené. V eurozóne až do vypuknutia cyperskej krízy taktiež platilo, že v priestore jednotnej meny bolo možné bez akýchkoľvek obmedzení previesť vklady z ktorejkoľvek banky v ktoromkoľvek členskom štáte do ktorejkoľvek banky v inom členskom štáte. Cyprus toto sväté právo porušil.
Pre slovenských občanov z toho vyplýva, že keď sa to mohlo stať na Cypre, môže sa to stať u nás, ale aj v Grécku alebo v Španielsku či v Taliansku. A to je veľmi znepokojujúce.
Čo sa s tým dá robiť? Odpoveď je až zarážajúco jednoduchá. Prestať stavať dom od strechy a začať ho budovať od základov.
Zakladajúce štáty eurozóny najprv vytvorili jednotnú menu a spoločnú centrálnu banku. Až keď sa juhom Európy a Írskom prevalili dlhové a bankové krízy, začalo sa hovoriť o jednotných pravidlách pre banky či vlády - teda o bankovej a fiškálnej únii. Keď v USA skrachuje napríklad štát Kansas, každý vie, čo urobí vláda vo Washingtone a ako sa zachová ich centrálna banka FED. Keď sa v eurozóne podlomia nohy Grécku alebo na Cypre sa rozsypú banky, v Európe sa rozpúta hádka, kto a ako to zaplatí.
Prečo by sa mali nemeckí či slovenskí daňoví poplatníci skladať na straty cyperských bánk a na záchranu nepoistených vkladov (nielen ruských!) oligarchov a mafiánov? Odpoveď je prostá, ako facka: Neexistuje na to rozumný dôvod.
Položme si však ďalšie otázky: Aký rozumný dôvod viedol k prijatiu Cypru do eurozóny, keď všetkým zainteresovaným muselo byť jasné, že táto krajina je daňovým rajom? Ako je možné, že nikomu neprekážalo, že bankový sektor tejto krajiny je obrovskou verejnou práčovňou? Ako je možné, že (a to sa netýka len bánk cyperských), že bankový sektor má v eurozóne všetky výhody vyplývajúce z finančného hazardu (lebo inak sa už ich podnikanie nazvať nedá) a všetky nevýhody znášajú bežní ľudia?
Ak chcú slovenskí politici dokázať, že slúžia občanom tejto krajiny, musia začať konať. Prispievame do eurovalov, aby sme zachránili spoločnú menu. Keď teda dávame, tak aj žiadajme.
Požadujme eurozónu, v ktorej sú vklady občanov a voľný prístup k ich peniazom nespochybniteľné a sväté.
Požadujme eurozónu bez daňových rajov plodiace prerastené banky, ktoré sa menia na kasína.
Požadujme eurozónu s jasnými pravidlami pre banky a finančné trhy.
Požadujme eurozónu, v ktorej bude jasné kto, ako a za akých podmienok pomôže členským štátom, keď sa dostanú do problémov.
Požadujme však aj eurozónu, so záväznými pravidlami pre vlády, aby zodpovední nedoplácali na hazardérov.
Cyprus je krajina, ktorá sa nikdy nemala stať členom eurozóny. Používa síce euro a z koloniálnych čias v nej stále platia britské zákony, no zároveň sa tam vo veľkom biznise uplatňujú pravidlá (nielen ruskej) mafie.
Ak má prežiť euro a ak majú byť v bezpečí úspory slovenských občanov, eurozóna sa musí zmeniť. V novej eurozóne nesmie byť viac miesto pre nový Cyprus. Dokážu to v Bruseli nahlas povedať naši večne predpoondiati politici?
Kým sa však neurobia poriadky v eurozóne, slovenský parlament sa musí jednoznačne postaviť k téme dňa a namiesto prázdnych slov o bezpečí našich vkladov a výnimočnosti cyperského opatrenia, musí prijať ústavný zákon o absolútnom zákaze siahnutia na vklady občanov a sporiteľov.
Dokážu naši politici aspoň to?
