Ani skrátené úradné hodiny lekárov, ktorí pracujú na detských pohotovostiach a ani kozmetický príplatok za ich nadprácu ich nepresvedčili, aby stiahli svoje výpovede a vrátili sa k práci. Čakáme nedočkavo na vládu, ako to vyrieši.
Pohotovosť som za posledných 15 rokov navštívil raz, nie dvakrát, ale v jednom týždni. Boli sme s deťmi vo Vadaši, na 7-dennej dovolenke. Bola sobota, deň nástupu a my sme šli po prvýkrát ku bazénom. Žena vzala mladšieho syna do rúk, aby ho zobrala do detského bazénu, v ktorom boli dva schody. Prvý zvládla, druhý nie, kvôli rozčerenej vode ho dobre nevidela. Mysleli sme, že len výron, ale večer sme vyrazili na pohotovosť do Nových Zámkov, kde jej zistili zlomeninu a dali jej nohu do sadry. Za dva dni som tam šiel znovu so synom, ktorý si na detskej trojkolke poranil tvár a museli ho zašívať. Smolná dovolenka, ako z pekla.
Ale to som odbočil, len pre ilustráciu a s doktorom som bol veľmi spokojný a pozdravujem ho do NZ.
S čím ale nie spokojný je celkový systém zdravotníctva u nás. Pre tých, čo to minule nepochopili, mne nejde o tých 5, 10 ani o tých 25 eur za ošetrenie. Podľa seba viem, že aj keby to bolo 100 a potrebujem to, tak to zaplatím. Štátne zdravotníctvo je ale bezodná diera.
Mne vadí ten nátlakový štýl vyjednávania lekárov so štátom a s nami. Zoberú si za rukojemníkov všetkých ľudí, ktorí potrebujú zdravotnú starostlivosť a tlačia, vyhrážajú sa a hrozia, kým nedosiahnu všetko, čo ste chceli.
Stovky, nie tisíce výpovedí lekárov v aktívnej službe, starajúcich sa o milióny pacientov majú veľkú páku a lekárske odbory sú si toho vedomé. Sú ako teroristi v bielych plášťoch, ktorí ale po jednaní odchádzajú domov v svojich limuzínach.
Lekári poukazujú na to, ako je zdravotníctvo pod financované a nedocenené a určite aj je, ale na druhej strane vytvorili systém Ich ľudí, ktorí sú si rovní a všetci si zaslúžia rovnako.
A práve to je chyba, kto je dobrý, zaslúži si určite viac – ako v súkromnej firme, ale prečo to paušalizovať?
Drvivá väčšina nemocníc je zadlžená a každý rok sa musí oddlžovať aj z našich peňazí. Ako je to možné, keď si platíme zdravotnú starostlivosť zo zákona, štát tiež dotuje nemocnice, popritom všelijaké ne-dobrovoľné príspevky od pacientov na energie, alebo čokoľvek, čo práve frčí, a stále to nestačí?
Ako to, že v súkromnej nemocnici to ide a v štátnej sa nikdy nepodarí dostať do plusových čísel? A je jedno, či je to nemocnica, či poisťovňa?
Možno by pomohlo, keby riaditeľov nemocníc nerobili lekári, ale naozajstní manažéri, ktorí to vyštudovali a rozumejú tomu asi ďaleko viac.
Ale, keď už sa stane lekár riaditeľom nemocnice, tak by mať aspoň toľko profesionálnej zodpovednosti, aby 100% svojej pracovnej činnosti venoval tejto funkcii a ostatných sa vzdal, veď to má skvele zaplatené.
Tak prečo sú niektorí riaditelia popri tom aj lekárom, primárom, mestským poslancom, zástupcom primátora, niektorí učia na VŠ a ešte aj kandidujú do parlamentu? Takémuto finančnému multitaskingu, ktorý je populárny aj v parlamente, ja nerozumiem.
Ani jednu s tých funkcií nerobia poriadne a preto nestrádajú len nemocnice, ale hlavne pacienti, ktorí si v takto riadených nemocniciach ani nemajú kam odskočiť na WC.
