Sú ľudia, ktorí prijímajú každodenné problémy s nadhľadom a pokorou. Neporušujú zákon, na cestách neprekračujú rýchlosť a nikdy nešoférujú opití. Riešia svoje starosti krok za krokom a snažia sa ich prekonať za pomoci svojej rodiny a blízkych.
V spoločnosti sú takmer neviditeľní, chodia do práce a svoju prácu robia dobre. Účty platia načas a raz za týždeň si robia veľký nákup v Tescu, kde sledujú aktuálne ceny potravín. Svoje deti milujú, pomáhajú im s úlohami a rozvíjajú ich záľuby. Nie sú politicky aktívni, volia raz za 4 roky a väčšinou len to menšie zlo, pretože sme na Slovensku.
Sú sčítaní, samozrejme sledujú aktuálnu situáciu vo svete a majú obavy o svojich blízkych, ale sú racionálni a nepanikária pri každej „overenej správe“. Svet sa pohol a oni sa musia pohnúť s ním, aj keď im to nie je príjemné. Postupne privykajú novému poriadku, dajú sa očkovať, šetria s energiami, redukujú svoje plány a prispôsobujú sa tej novej hnusnej realite, ktorá nás tak strašne serie. Ale berú to ako fakt, tak to dnes je a odnes aj bude, dobre už bolo.
Neobviňujú nikoho z tejto situácie, okrem agresora – všetko ostatné je len dôsledok efektu motýlích krídel, a ak si chcú naďalej zachovať určitý štandard, musia si prehodnotiť priority a na pár mesiacov aj znížiť očakávania. Oni to chápu, tak prečo nie všetci?
Prečo je v dnešnej dobe slušný človek ohrozený druh? Prečo sa človek, ktorý sústavne nerebeluje voči úplne všetkému, nemôže cítiť bezpečne v svojej krajine?
Pretože žijeme v krajine, kde skoro 50% ľudí verí konšpiráciám a ešte majú to nutkanie sa o tie hlúposti podeliť s každým FB užívateľom. Keby to svoje zanietenie hľadaním a rozposielaním „pravdy“ a tú energiu venovali radšej samoštúdiu, urobili by asi lepšie.
Byť dobrým človekom, to by som chcel naučiť svoje deti, všetko ostatné je podružné.
