Obdržal som od nadriadených prípis, že k 31.3.2013 bude zrušená pracovná dohoda externej pracovníčky v Galérii Cypriána Majerníka. Zároveň mi vedúci oddelenia kultúry Miestneho úradu Bratislava–Staré Mesto Ing. Ernest Huska už po niekoľký raz zopakoval, že mám byť pripravený aj na zrušenie mojej pracovnej pozície. Viem, že Mestská časť Bratislava-Staré Mesto považuje za najideálnejší krok delimitovať galériu pod iného zriaďovateľa, čo je riešenie zložité a nie lacné.
Doposiaľ bolo v našich dejinách kvalitné výtvarné umenie tŕňom v oku predovšetkým komunistom, po revolúcii zas Slotovým nacionalistom a Mečiarovým prisluhovačom. Toto je prvý prípad, kedy sa o zbavenie vlastnej zbierkotvornej galérie pokúšajú vrcholní predstavitelia SDKÚ.
Fakty o Galérii Cypriána Majerníka
Galéria Cypriána Majerníka pôvodne existovala medzi rokmi 1957–2000 na Hurbanovom námestí. Od roku 2008 ju zriaďuje Mestská časť Bratislava–Staré Mesto. Jej znovuobnovenie v Zichyho paláci bolo súčasťou Koncepcie kultúrnej politiky na roky 2007–2011, ktorú som pripravil ako vtedajší vedúci oddelenia kultúry. Miestne zastupiteľstvo ju (s potleskom) prijalo v decembri 2007. V apríli 2008 bola v novej GCM otvorená prvá výstava a následne v približne šesťtýždňovej periodicite dosiaľ 50 ďalších. Máme 2,3 úväzkov stálych zamestnancov a jednu zmluvnú spolupracovníčku.
Škandál
V novembri 2008 sa v GCM odohral známy škandál, kedy v rámci Mesiaca fotografie dvaja mladí poľskí autori nainštalovali diametrálne odlišné diela, než aké boli dohodnuté. Moju neprítomnosť (bol som oficiálne na stáži CEC ArtsLink v USA) využili niekoľkí miestni poslanci k útokom voči galérii, drvivá väčšina návštevníkov však v knihe návštev vyjadrovala neutrálne a tolerantné postoje. (Kniha je archivovaná, jej prepis je k dispozícii.) S festivalom Mesiac fotografie odvtedy nespolupracujem, mám za to, že sa jeho predstavitelia mali za svoje podujatie verejne postaviť. Objektívne treba pripustiť, že nešlo o kvalitný projekt, no ako neskôr trefne napísala Beata Jablonská, výstava mala dostať „šancu čestne prehrať“.
V tom istom novembri 2008 som ešte dostal za svoju dovtedajšiu prácu koncoročné odmeny. Bezprostredne po mojom návrate z USA (11.12.2008) ma starosta Andrej Petrek odvolal z funkcie vedúceho. V paradoxnom ťahu, za ktorý som mu napokon profesne nesmierne vďačný, ma presunul do pozície „kurátora GCM“ na polovičný úväzok. Po pol roku mi vrátil plný úväzok.
Nové vedenie Starého Mesta
Za dva roky do volieb miestnej samosprávy v roku 2010, z ktorých vyšlo dnešné vedenie Mestskej časti, sme galériu plne etablovali. Určili sme štýl výstav, základnú hodnotovú orientáciu, založili časopis (Jazdec – nástenka o súčasnom výtvarnom dianí, dnes v 5. ročníku), zorganizovali množstvo besied, vydali viacero publikácií, získali prvé granty, nadviazali množstvo domácich a medzinárodných kontaktov. S novou starostkou Táňou Rosovou sme sa v galérii po prvý raz stretli na monumentálnej vernisáži Bratislavských Konfrontácií. Náš vzťah som od počiatku čítal ako vzťah zodpovedného mecéna k odborne spoľahlivej inštitúcii. Starostka dodnes zaštítila do desiatky výstav a osobne sa zúčastnila mnohých vernisáží, nikdy sme z jej úst nepočuli na galériu jediné kritické slovo.
Zbierka
Podporení vynikajúcim vzťahom so zriaďovateľom sme v novej zriaďovacej listine, podpísanej v auguste 2011, zmenili základný štatút galérie na „zbierkotvorný“, pričom za špecializáciu zbierky sme stanovili juvenilnú tvorbu – odkazujeme tým na pôvodný charakter GCM ako galérie mladých autorov. Vzápätí som oslovil približne 50 popredných slovenských výtvarníkov, aby fundačne darovali do novo-vzniknutej zbierky diela. Pre mestskú časť sme dosiaľ zadarmo získali približne 70 diel – nákupná komisia, zložená z popredných historikov umenia ich ohodnotila na viac než 50.000€. Nový štatút galérie, registrovanej na Ministerstve kultúry SR nám umožňuje uchádzať sa o špecializované granty, určené len pre elitnú stovku zbierkotvorných inštitúcií na Slovensku. GCM sa zároveň stala členom Rady galérií Slovenska a náš zástupca ňou bol následne nominovaný do užšieho výberu členov Rady vlády pre kultúru za nezávislé odborné organizácie.
Vznik zbierky bol naplnením logického vývojového kroku; z môjho hľadiska som ho považoval za povinný, ak som mal zabezpečiť rozvojaschopnosť a trvalú udržateľnosť organizácie, ktorá mi bola zverená do správy.
Rozpočet
Rozpočet GCM bol v roku 2012 približne 56.000€, ďalších 25.000€ sme získali z grantov a od sponzorov. V percentuálnom prepočítaní je to jedna z najlepších bilancií v rámci verejných kultúrnych inštitúcií v SR. Z hľadiska výšky príspevku zriaďovateľa ide iba o 5–8% celoročného rozpočtu oddelenia kultúry, pričom sa jedná o jedinú odborne profesionálnu organizáciu, ktorú v rámci kultúry Staré Mesto samo zriaďuje, rovnako, ako sa (spolu s podporou festivalu Socha a objekt) jedná o jediný finančný vklad Starého Mesta do oblasti výtvarného umenia, ktorým sa navonok prezentuje.
V čom je teda problém? Komu a prečo je tŕňom v oku dobre rozbehnutá, dlhodobo pozitívne recenzovaná galéria, s ktorou umelci radi spolupracujú a ktorá má stále rozširujúcu divácku základňu? Prečo zo dňa na deň zanikla Galéria Faica a jej priestor zostal vyše pol roka prázdny? Malo by bratislavské Staré Mesto okrem divadelných, hudobných a spoločenských podujatí investovať pomerné financie aj do výtvarného umenia?
Rozhodol som sa postupovať v tejto chvíli úplne otvorene a o všetkých svojich úvahách a krokoch informovať prostredníctvom tohto blogu, facebooku a médií tak, aby vznikol buď manuál, ako uchrániť kultúrnu inštitúciu pred jej zánikom z politických dôvodov, alebo na druhej strane aspoň dokument o jednotlivých fázach takéhoto, úspešne dokonaného zániku. Mojim cieľom nie je vyvolať zbytočné rozbroje, ale primäť všetkých zodpovedných (vrátane mňa) k zadefinovaniu svojich pozícií a k vyjadreniu skutočných strategických zámerov s galériou, ktorú považujem za verejnú hodnotu a všeobecné kultúrne dedičstvo. Všetkým čitateľom budem vďačný za podporné či kritické komentáre pod týmto príspevkom.
(Pokračovanie zajtra, 19.3.2013)
.
