Účel a ciele Manuálu21 v kontexte participatívnych prístupov
Dôsledky zmeny klímy a iných globálnych problémov sú už dnes priznanou súčasťou nášho každodenného života. Napriek tomu – alebo práve preto – sú čím ďalej, tým častejšie (nie len) mladí ľudia vystavovaní nepravdivým správam a hoaxom.
Stále viac sa tiež ukazuje, aký nesmierny dopad má rozvoj občianskych zručností na kvalitu spravovania vecí verejných, na rozvoj občianskej spoločnosti a na rozvoj demokracie.
Zvyšujúci sa nárok na environmentálne povedomie mladých ľudí, mediálnu gramotnosť a občiansku rozhľadenosť, v kontexte globálnych environmentálnych výziev, ktorým naša spoločnosť čelí, boli hlavnými východiskami a motiváciami pre vznik vzdelávacieho materiálu Manuál 21.
Obsah Manuálu, ktorý pripravilo Centrum environmentálnych aktivít v Trenčíne, v rámci projektu Mladí reportéri pre občiansku spoločnosť, je vytvorený v spolupráci s pedagógmi, doplnený o krátke videá z dielne programu Mladí reportéri pre životné prostredie. Materiál pozostáva z nasledujúcich kapitol/tém:
● Klimatická kríza (1)
● Zero-waste (2)
● Územné plánovanie (3)
● Všímavý občan (4)
● Občianska participácia (5).
Tieto témy neboli vybrané náhodne. Autori ich vybrali preto, lebo v aktuálne platnom školskom kurikule sú obsiahnuté iba veľmi okrajovo alebo vôbec nie.
V kontexte participatívnych prístupov je cieľom materiálu naučiť mladých ľudí všímať si svet okolo seba a problémy v ňom. Objavené problémy je dôležité sa snažiť s pomocou kompetentných predstaviteľov riešiť alebo na ne minimálne konštruktívne poukazovať a vhodné riešenia navrhnúť. Vzdelávanie podľa Manuálu21 prináša rozvoj dlhodobých vzťahov medzi školou, domácim prostredím žiakov a študentov, miestnou komunitou a rovnako so samosprávou, založených na participácii v témach jednotlivých kapitol.
Cieľovou skupinou Manuálu sú v prvom rade pedagógovia na druhom stupni základných škôl a na stredných školách, vyučujúci predmety mediálna výchova, občianska náuka, etická výchova, environmentálna výchova či globálne vzdelávanie. Jeho videá a aktivity môžu inšpirovať pri mimoškolskej činnosti (krúžky so zameraním na enviro a mediálnu tvorbu), alebo priamo aktívnych mladých ľudí pri ich vlastnej činnosti (publikovanie na sociálnych sieťach, participácia na rozhodovaní formou účasti v občianskych združeniach a iných iniciatívach). U mladých ľudí materiál rozvíja kľúčové kompetencie v oblastiach:
● environmentálne povedomie,
● mediálna gramotnosť,
● schopnosti aktívneho občianstva.
Od roku 2021 je postupne implementovaný do vzdelávacieho procesu, v aktuálnom kontexte môžeme hovoriť o jednotkách škôl a nižších stovkách žiakov a študentov (prevažne vo veku 14-18 rokov), ktorí využili niektoré z dostupných aktivít. Implementácia prebieha v rôzne veľkých sídlach od obcí, cez okresné, až po krajské mestá. Spoločným menovateľom sú prepojenia na lokálne environmentálne, občianske a komunitné prostredie.
Dôležité piliere a ingrediencie pri implementácii Manuálu
Pre skutočne efektívne a pre žiakov prínosné implementovanie tohto vzdelávacieho materiálu do procesu vzdelávania je dobré sa naňho pozrieť ako na proces prípravy jedla. Ak by kuchár pri príprave koláča vynechal kľúčové prísady – cukor či múku – želaný výsledok by sa nedostavil. To isté platí pri Manuáli 21. Súhrnne je možné definovať niekoľko pilierov, na ktorých by úspešná implementácia mala stáť:
● participatívne a komunitne nastavené prostredie školy,
● dodržanie chronologickej postupnosti vybraných aktivít,
● citlivý spôsob komunikácie možného neúspechu pri vybraných aktivitách,
● technologické a technické vybavenie školy.
Pozrime sa bližšie na jednotlivé ingrediencie. Prvou je charakter a nastavenie školy, pretože koncepcia jednotlivých aktivít neumožňuje ich plnohodnotnú realizáciu v prostrediach, ktoré nevyznávajú hodnoty rovnocenného, partnerského a participatívneho prístupu k výuke. To sa odráža na klíme v triede, pričom dobrá klíma, podporujúca kreativitu, tvorivosť a chuť žiakov napredovať, je podstatná pre napĺňanie aktivít v rámci manuálu. Facilitácia by mala zahŕňať kvalitné tímové vedenie, spoluprácu a interaktívne formy výučby.
Dodržanie chronológie aktivít má význam z hľadiska správneho pochopenia významu pojmov a termínov (dôležité to je napr. pri prvej kapitole, zameranej na klimatickú zmenu). Zakomponovať do výuky video-materiál môže byť pre žiakov zaujímavá forma motivácie. Význam treba klásť komunikácii skutočnosti, že nie každá snaha o upozornenie a riešenie problému vo svojom okolí bude končiť úspechom a netreba sa dať v tomto prípade odradiť – viac v nasledujúcej podkapitole.
Poslednou ingredienciou sú technické a technologické prostriedky. Drvivá väčšina aktivít predpokladá základné vybavenie školy audiovizuálnou technikou, umožňujúcou interakciu so vzdelávacím obsahovom v digitálnej podobe (projektor, stabilný internet).
Štruktúra Manuálu 21
Manuál 21 – voľne prístupný na webe http://www.mladireporteri.sk/manual21/ – je skonštruovaný interaktívne, mnohé aktivity sa dajú so žiakmi a študentami robiť online, všetky pracovné listy a metodiky sa dajú stiahnuť aj v editovateľnej forme. Je na pedagógoch, ako si poskladajú jednotlivé témy, či využijú všetky aktivity ako celok, či si iba niektoré aktivity vyberú a obohatia si svoj vlastný vzdelávací konštrukt.
Každá téma, obsiahnutá v Manuáli 21, začína úvodom, zoznamom dôležitých pojmov, kľúčových slov a zdrojov. Témy Manuálu 21 sú v aktuálne platnom školskom kurikule obsiahnuté v minimálnej miere alebo v niektorých prípadoch nie sú v osnovách vôbec. Preto je krátke uvedenie do týchto aktuálnych a dôležitých problémov dôležité. Napríklad v téme Územné plánovanie sú vysvetlené základné pojmy (územný plán, fázy jeho prípravy a aktualizácie, možnosti a formy účasti verejnosti na procese prípravy a schvaľovania územného plánu...) a ich význam.
Ku každej kapitole je priložený originálny 5-7 minút dlhý videofilm – rozhovor s osobnosťou, ktorá je v danej téme „doma“. Napríklad v kapitole Územné plánovanie je video natočené s Martinou Paulíkovou, dlhoročnou aktivistkou zo Zvolena a líderkou Združenia Slatinka.
„Video je výborným prostriedkom na navodenie témy, vymedzenie problémov, ktorým sa môžeme venovať ďalej. Zvyčajne sa po zhliadnutí videa rozprúdi diskusia medzi žiakmi o probléme, čo je dobrý začiatok k ďalším aktivitám,“ hovorí o interaktivite študentov pri aktivitách Zuzana Dzurišinová, vyučujúca na Gymnáziu Jána Adama Raymana v Prešove.
V štruktúre jednotlivých kapitol potom nasleduje popis jednotlivých konkrétnych aktivít, ku ktorým sú priložené pracovné listy a metodické pokyny pre pedagóga. Na príklade kapitoly Územné plánovanie sú to:
- Na čo je (dobrý) územný plán? (ppt)
- Kde a ako hľadať územnoplánovacie informácie? (cvičenie spojené s vyhľadávaním zadaných informácií na Internete)
- Podnet na zmenu územného plánu (cvičenie, viď príloha)
- Verejné prerokovanie zmien a doplnkov územného plánu mesta (rolová hra)
Poslednou aktivitou v každej kapitole je potom námet na participatívno-reportérsku aktivitu (s odkazom na program Mladí reportéri pre životné prostredie / Young Reporters for the Environment: www.mladireporteri.sk, www.yre.global). Tento typ aktivity rozvíja okrem environmentálnych vedomostí a občianskych zručností aj zručnosti mediálne. Napríklad v prípade kapitoly Územné plánovanie je touto aktivitou téma Pocitovej mapy. Žiaci/študenti majú za úlohu oboznámiť sa s konceptom a zmyslom pocitových máp (www.pocitovamapa.sk), vytvoriť pocitovú mapu svojej obce, svojho miesta formou rozhovorov s občanmi a výsledok publikovať formou reportážneho článku.
Riziká, ktoré sa môžu vyskytnúť pri realizácii
Napriek tomu, že cieľom jednotlivých kapitol vzdelávacieho materiálu Manuál 21 je popri rozširovaní občianskeho, mediálneho a environmentálneho povedomia najmä motivácia, niektoré z tém by mohli v žiakoch vyvolať pocit environmentálnej úzkosti, alebo sklamania z neúspechu. Vo všeobecnosti je dobré mať na pamäti tieto riziká, ktoré sa môžu objaviť v procese realizácie jednotlivých aktivít:
● vyvolanie environmentálnej úzkosti (kapitoly Manuálu 1 a 2),
● sklamanie z neúspechu pri riešení problému (kapitola Manuálu 4),
● demotivácia z nemožnosti presadiť zmenu (kapitoly Manuálu 3 a 5).
Všetkým vyššie spomenutým rizikám sa dá predísť kvalitným facilitovaním programu[1] . Taktiež zaradenie úvodného videa, ktoré pre každú kapitolu prináša konkrétny pozitívny príbeh (napr. video v kapitole 4 o všímavom občianstve žiakov z Kláštora pod Znievom), dokáže výrazne znížiť riziko demotivácie žiakov v prípade neúspechu. Jednotlivé aktivity sú postavené tak, že študentov motivujú k tomu, aby začali od seba a malými zmenami vo svojom okolí.
V prípade úvodných videí k citlivým environmentálnym témam (kapitoly Klimatická kríza a Zero-waste) nasledujú vo videu po odborných poznatkoch o rozsahu týchto globálnych problémov vždy rady a tipy pre to, čo môžu študenti sami urobiť, aby svojou trochou zmiernili dopady zmeny klímy. Táto súčasť videa študentov motivuje a zároveň im dodá nádej, že ešte stále nie je neskoro začať konať, čím znižuje riziko vzniku klimatickej úzkosti[2] .
Dopad na kompetencie žiakov a študentov
Manuál 21 sa zameriava na rozvoj občianskych a mediálnych kompetencii žiakov a študentov, predovšetkým v kontexte najväčších globálnych výziev, ktorým dospievajúce generácie budú čeliť (problematiky zmeny klímy a trvalej udržateľnosti). Každá z kapitol sa prostredníctvom úvodného videa a nadväzujúcich aktivít sústredí na špecifickú oblasť environmentálnych, občianskych a mediálnych kompetencií mladých ľudí.
Kapitola 1 – Klimatická kríza
● Rozšírenie povedomia v oblasti zmeny klímy a vysvetlenie kľúčových pojmov.
● Inšpirovanie ku konkrétnym krokom, ktoré môže jednotlivec spraviť.
● Schopnosť rozlišovať seriózne a bulvárne správy, nepodliehať klimatickým hoaxom.
Kapitola 2 – Zero-waste
● Rozšírenie povedomia o odpadovej problematike.
● Porozumenie základným metódam pre zníženie objemu odpadu (5R).
● Identifikovanie častých mýtov o zero-waste životnom štýle.
Kapitola 3 – Územné plánovanie
● Objavenie významu územného plánu pre podobu mesta/obce.
● Získanie kompetencii pre aktívnu účasť v procese zmien územného plánu.
● Vysvetlenie kľúčových pojmov, procesov a ich dôsledkov.
Kapitola 4 – Všímavý občan
● Pochopenie, že aj veľmi mladí ľudia dokážu presadzovať zmeny.
● Predstavenie pojmov a nástrojov občianskej participácie (Odkaz pre starostu).
● Formulovanie a podanie žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám.
Kapitola 5 – Občianska participácia
● Vysvetlenie pojmu občianska participácia.
● Osvojenie spôsobov, ako môžu mladí ľudia občiansky participovať.
● Volebné právo, debata o vekovej hranici aktívneho volebného práva.
Dopad na školu a miestnu komunitu
Manuál 21 je výnimočný spôsobom, akým prepája vzdelávanie v škole s komunitami na lokálnej úrovni. Aktivity majú za cieľ nie len rozvíjať kompetencie mladých ľudí v spomenutých troch oblastiach, ale motivovať žiakov k uplatneniu zručností, ktoré prinesie presah zo školy do rodín, miestnej komunity či na pôdu samosprávy, napríklad aktivitami:
● Zníženie rodinnej produkcie CO2 – úspora našej rodiny
● Analýza domáceho smetného koša
● Pridanie podnetov na portál Odkaz pre starostu
Aktivity učia mladých ľudí vnímať environmentálne a iné relevantné problémy vo svojom okolí a aktívne participovať na ich riešení. Tento rozmer manuálu odráža jeho prepojenie na medzinárodný vzdelávací program Mladí reportéri pre životné prostredie, v ktorom môžu žiaci a študenti formou uplatňovania metodiky 4 krokov nadobudnuté vedomosti aplikovať.
V dnešnom rýchlo sa meniacom svete hromadenie vedomostí nestačí. Tento manuál je malým príspevkom k tomu, aby sa škola stala miestom, kde vyrastajú environmentálne rozhľadení, mediálne zruční a občiansky zodpovední mladí ľudia.
Článok vznikol v rámci projektu ERASMUS+: Participatívna environmentálna výchova v partnerstve organizácií EkoInkubátor (CZ), Centrum environmentálnych aktivít (SK), Fundacja dla Edukaciji Ekologicznej (PL) a Magyar Környezeti Nevelési Egyesület (HU).
Spoluautorom článku je Michal Mazánik.
