Dôvod je ten, že ako ministerka nesie politickú zodpovednosť za svojich úradníkov, ktorí „nestihli“ včas uskutočniť výberové konanie, a tak Slovensko bolo v dvoch krajoch 5 dní bez vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby (VZZS). Práve počas týchto piatich dní došlo k nehode a v čase, keď ošetrujúci lekár vyžiadal vrtuľník, žiaden k dispozícii nebol. Poďme však po poradí:
Výberové konanie na VZZS
Roky bolo známe, že vydané licencie na VZZS končia dňom 11. 9. 2013. Preto ministerstvo vyhlásilo dňa 2. 5. 2013 výberové konanie, čo bolo viac ako štyri mesiace pred hraničným termínom. Človek by si mohol myslieť, že pohodička. No nie, ak ide o ministerských úradníkov.
Posledný deň na doručenie súťažných podkladov bol 3. 7. 2013, v podmienkach je uvedené, že v tento deň musia byť podklady na ministerstve (nestačí teda poštová pečiatka). Prešlo dlhých 20 (!) dní, kým výberová komisia zasadla prvýkrát. Na tomto stretnutí skúmali páni z výberovej komisie (predseda Senčák a členovia Česlák, Miklošiho, Kočiš a zástupca leteckého úradu Jandura), či sú všetky podklady po formálnej stránke v poriadku. Toto poznanie bude neskôr dôležité.
Prešlo ďalších 14 dní, kým sa 6. 8. 2013 komisia stretla druhýkrát a pozvala uchádzačov na ústny pohovor. Tu si člen komisie zastupujúci letecký úrad zrazu spomenul, že predsa len by sa zišiel jeden ďalší papier a to EMS (Emergency Medical Service), ktorý jednému z dvoch uchádzačov chýbal. EMS hovorí o tom, že lietadlo (každý prevádzkovateľ VZZS musí mať zazmluvnené lietadlo pre takzvané sanitné a repatriačné lety, lebo približne v piatich percentách prípadoch pokračuje transport pacienta lietadlom, väčšinou do cudziny) je prispôsobené pre sanitné lety a táto požiadavka sa nachádza priamo v podmienkach súťaže, kde sa v bode 3.4. píše: „Na zabezpečenie sanitných a repatriačných letov letúnmi, žiadateľ predloží zmluvu s prevádzkovateľmi letúnov, ktoré spĺňajú požiadavky na prevádzku sanitných letov podľa predpisu OPS časť 1.“
Situácia dňa 6. 8. 2013 bola teda tá, že na stole boli dve ponuky, jedna obsahovala EMS a druhá nie. Normálne by to bol dôvod na vylúčenie, lebo súťažné podmienky jasne hovorili, že „V prípade nepredloženia všetkých platných dokladov s uvedením požadovaných údajov podľa bodov 1 a 2, bude účastník z výberového konania vylúčený“. No keďže ako na potvoru neúplná bola ponuka práve od firmy, ktorú má pod kontrolou pán Kmotrík, boli páni v komisii veľkorysí a tejto spoločnosti dali náhradný termín (30 dní) na doručenie. Táto lehota však nezačala plynúť dňom zistenia nedostatku, teda 6. 8., ale až 13. 8., lebo napísať a poslať list, úkon na povedzme 30 minút, trvá na správnom ministerstve niekoľko dní a k tomu pošta a týždeň fuč.
Každopádne si komisia dala na ďalších 34 (!) dní pohov a tretíkrát sa stretla až 9. 9. 2013, teda len dva dni pred vypršaním existujúcich licencií. To už horelo a keď aj dovtedy zvolili ministerskí úradníci vyslovene plážové tempo, v pondelok 9. 9. musel byť koniec s liknavosťou. Lenže nebol. Potvrdenie EMS sa nenachádzalo na stole komisie, a tak sa ctení páni dohodli, že sa stretnú ďalší pondelok, 16. 9., teda piaty deň po vypršaní licencií. Veď čo tam potom, že dva zo siedmich vrtuľníkov nebudú k dispozícii.
Tento doslova liknavý prístup je o to horší, že spomínané potvrdenie o EMS, na ktoré komisia čakala, sa v deň zasadnutia komisie (9. 9.) už nachádzalo na podateľni ministerstva. Komisia sa teda stretla kvôli papieru EMS a žiadneho z ministerských úradníkov netrklo brnknúť do tej firmy, ktorá mala dodať potvrdenie o EMS. Predseda komisie Martin Senčák totiž potvrdil, že už skôr boli v telefonickom kontakte so spomínanou firmou. Keby niekto z piatich členov komisie mal čo len trochu záujem neprešvihnúť hraničný termín, mohli sa dozvedieť, že papier sa nachádza na podateľni ministerstva. Lenže nie, a tak sa stalo, že od 11. 9. do 16. 9. neboli bratislavský a trnavský kraj pokryté VZZS.
Tragická autonehoda v piatok 13. 9.
O 14:45 došlo v tento deň k zrážke dvoch osobných áut približne 1 km od obce Radimov (okres Skalica), traja zranení, medzi nimi 39-ročná zdravotná sestra Žaneta Masarykova ťažko. Prvá záchranná posádka bola na mieste do desať minút od nahlásenia nehody.
O 15:12 informuje operátor Krajského operačného strediska o možnosti vyslať vrtuľník z Nitry, zasahujúci záchranári však rozhodli, že vrtuľník nie je potrebný a ťažko ranená žena bola o 15:35 prevezená do nemocnice Skalica. Prečo sa zachraňujúca posádka rozhodla o vrtuľník nepožiadať, zodpovie zrejme až šetrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, toto šetrenie zatiaľ nie je ukončené.
O 16:55 žiada primár MUDr. Horský o transport pacientky vrtuľníkom do Bratislavy, vrtuľník z Nitry však medzičasom nie je k dispozícii. Vrtuľníky z Bratislavy a z Trenčína nemohli vzlietnuť kvôli chýbajúcim licenciám a najbližší vrtuľník, ktorý bol k dispozícii, sa nachádzal v Žiline. To však už bolo ďaleko, a preto primár Horský nariadil prevoz do Bratislavy sanitkou. Prečo od príchodu do Skalickej nemocnice (15:35) po rozhodnutie privolať vrtuľník (16:55) muselo prejsť 80 minút, zodpovie zrejme tiež až šetrenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Podstatné je však niečo iné: Ako vyplynulo zo správy predloženej ministerkou, v čase vyžiadania vrtuľníka (16:55) mala pacientka ešte 73 minút života pred sebou, no vrtuľník nebol kvôli liknavosti ministerských úradníkov k dispozícii.
To, samozrejme, neznamená, že by pacientka dnes žila. Ale zrejme by bola ešte ako živá stihla prelet do Bratislavy, a to mohlo jej šance na prežitie citeľne zvýšiť.
Sú to vážne veci, ide o ľudské životy a celkom jasné zlyhanie ministerských úradníkov, za ktorých nesie ministerka Zvolenská politickú zodpovednosť. Nehovoriac o tom, že ona žiadnu zodpovednosť voči svojim podriadeným dodnes nevyvodila. Preto budeme zajtra v parlamente hovoriť o tom, že ministerská stolička jej už nepatrí.
