Je pravda, že z našich 276 kandidátov sme získali iba jedného poslanca, no to nie je podstatné a rád vysvetlím prečo: Tieto voľby boli pre nás po prvé príležitosť predstaviť sa našim voličom a po druhé organizačný test. Nešlo nám o počet poslancov, v tom prípade by sme postavili povedzme 10 najznámejších kandidátov a všetko úsilie a peniaze venovali im. Išlo nám o percentuálny výsledok, takpovediac o "kvalifikáciu" do volieb v júni 2010 a ten sme dosiahli.
Tri podstatné rozdiely medzi voľbami do VÚC a voľbami do parlametnu
1. Terajšie voľby do VÚC boli väčšinové, to znamená, že vyhrávajú kandidáti s najväčším počtom hlasov. Menšie strany ako je aj SaS v tomto systéme jednoducho zaniknú. V pomernom volebnom systéme je to práve naopak, tam sa zohľadní každý výsledok nad 5percent (a práve preto je pre nás dôležité, že sme sa umiestnili nad 5 percent).
2. V terajších VÚC voľbách je 90 volebných obvodov, vo voľbách do Národnej rady je celé Slovensko jeden volebný obvod. Aby výsledky v oboch voľbách (do VÚC a do NRSR) boli porovnateľné, museli by sme mať obsadených všetkých 408 kandidátnych miest. Uvediem príklad: Vo volebnom obvode Krupina sa nám nepodarilo nájsť ani jedného vhodného kandidáta, vo voľbách do VÚC sme logicky v obvode Krupina nemohli získať ani jeden jediný hlas, aj keby sme práve tam mali najvernejších fanúšikov. Keď bude Slovensko iba jeden obvod, budú aj voliči z Krupiny voliť iba jednu spoločnú kandidátku (dnes má každý volebný obvod svoju vlastnú) a tieto hlasy sa nestratia.
3. V terajších VÚC voľbách mal každý volič toľko hlasov, koľko bolo mandátov. Vo volebnom obvode s dvomi kandidátmi mal každý volič dva hlasy, vo volebnom obvode s desiatimi kandidátmi mal každý volič desať hlasov. Neviem, kto toto vymyslel, ale vnímam to ako vážny nedostatok, skresľujúci skutočnú vôľu voličov. Vo voľbách do NRSR má každý iba jeden hlas pre stranu (a štyri preferenčné hlasy pre kandidátov).
Aby sme teda mohli nejako použiť výsledky VÚC volieb pre odhad výsledkov volieb do parlamentu v júni 2010, musíme sa na to celé pozrieť diferencovane:
počet chýbajúcich kandidátov SaS | počet obvodov | hlasy spolu | hlasy pre SaS | Výsledok SaS | Výsledok kumulovane |
37 | 1 141 080 | 118 453 | 10,38% | 10,38% | |
1 | 17 | 708 736 | 42 504 | 6,00% | 8,70% |
2 | 14 | 855 614 | 40 573 | 4,74% | 7,45% |
3 | 4 | 222 150 | 9 713 | 4,37% | 7,22% |
4 | 6 | 411 940 | 9 923 | 2,41% | 6,62% |
5 | 2 | 181 185 | 3 758 | 2,07% | 6,39% |
6 | 4 | 514 377 | 19 712 | 3,83% | 6,06% |
7 | 1 | 81 599 | 544 | 0,67% | 5,96% |
nebol kandidát | 5 | 60 147 | 0,00% | 5,87% | |
Spolu | 90 | 4 176 828 | 245 180 |
|
|
Ako vidieť, v tých 37 volebných obvodov, kde sme mali kandidátku plne obsadenú, sme získali až 10,38 percenta. Tam, kde nám chýbal iba jeden kandidát, sme získali 6 percent a tam kde sme nemali nikoho, sme logicky získali nula percent. Netvrdím, že keby sme mali vo všetkých obvodoch plne obsadené kandidátky, že získame viac ako 10 percent všetkých hlasov, ale tvrdím, že s 276 kandidátmi z možných 408 sme získali 5,9 percenta všetkých hlasov a to je pre nás podstatné.
Ďalší zaujímavý pohľad je delenie na ľavicu a pravicu. Čo sa týka mandátov, niet pochýb o tom, že vyhrala ľavica. Čo sa týka hlasov, je to naopak, i keď to je v týchto voľbách nepodstatné. Z pohľadu budúcoročných parlamentných volieb a všetkých hlasov je ale mimoriadne zaujímavé, že pravicové strany prvý krát po troch rokoch získali viac hlasov ako ľavicové:
Jediné, čo pravica musí spraviť, je zjednotiť sa. SaS mala už vo voľbách do VÚC takúto snahu, žiaľ o našich približne štvrť milióna hlasov nebol záujem. Som ale presvedčený, že do budúcich volieb bude tomu inak. Veľmi pozitívne v tomto zmysle vnímam, že po SaS a SDKÚ už aj KDH odmieta povolebnú spoluprácu so SMERom. Ostáva SMK a MOST.
