O to viac ma prekvapuje, čo spravili starí harcovníci. Bugár, Dzurinda, Figeľ, Hrušovský, Mikloš... každý jeden z nich je v politike viac ako 20 rokov a človek by si mohol myslieť, že keď rozohrajú nejakú hru, majú pripravené pokračovanie, prípadne plán B. Žiaľ, ako sa ukázalo, nemali ani jedno, ani druhé.
Najskôr celé mesiace nebrali vážne, že SaS rozšírenie eurovalu nepodporí a potom sa rozhodli nás vydierať. Ako prvý navrhol Bugár spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde, po ňom to isté navrhol Figeľ a nakoniec, počas služobnej cesty Ivety Radičovej do USA, Mikloš. SaS zastávala v tejto veci jasný (a ako sa dnes ukazuje aj správny) postoj:
Spojenie hlasovania o dôvere s vecou, ktorá je v rozpore s programovým vyhlásením vlády, je vydieranie a navyše to znamená návrat Roberta Fica.
Premiérka sa k tomuto názoru najskôr priklonila. Ešte v pondelok, teda deň pred hlasovaním, mi cez SMS prisľúbila, že hlasovania nespojí. Žiaľ, na druhý deň to už neplatilo. Je to otázka na ňu, prečo sa na poslednú chvíľu rozhodla splniť požiadavku Ivana Mikloša.
V utorok 11. októbra tak došlo k hlasovaniu o eurovale a súčasne o vyslovení dôvery vláde. SaS odmietla otočiť v zásadnej veci a tiež nebola ochotná sa nechať vydierať. Zároveň však by SaS nikdy nehlasovala proti premiérke (za ktorou práve SaS stála najviac, určite viac ako jej materská strana) a preto sa poslanci za SaS hlasovania nezúčastnili. Toto sme vopred oznámili našim koaličným partnerom.
Ako vieme, následne vláda padla a dva dni na to sme boli svedkami rodiacej sa spolupráce strán SDKÚ, KDH, MOST a SMER. Behom pár hodín prebehlo schválenie predčasných volieb (úplne zbytočný ústupok voči Ficovi), schválenie eurovalu na druhý pokus (čo je síce ústavne pochybné, ale tieto drobnosti nehrajú rolu, keď ide o servilnosť voči Bruselu) a odvolanie a menovanie predsedu Národnej rady. To všetko za výdatnej pomoci Fica ako predzvesť vládnej koalície po marci 2012.
Naši bývalí koaliční partneri nepovažovali za potrebné počkať na návrat prezidenta a už si delili ministerstvá SaS (Dzurinda namiesto Galka, Mikloš namiesto Miškova, Uhliarik namiesto Mihála a Chmeľ namiesto Krajcera). Všetko nasvedčovalo tomu, že majú domyslený plán, ako zabiť viac múch jednou ranou.
Lenže Fico jednoducho nechal našich bývalých koaličných partnerov v štichu (čo by pre tých, ktorí sa nevedia dočkať, kým sa mu hodia okolo krku, malo byť mementom) a zrazu sa zistilo, že tí, ktorí behom pár hodín urobili pomaly štátny prevrat, si neboli schopní prečítať dva riadky v Ústave (článok 115 ods. 1).
A nielen to. Fico sa s našimi bývalými koaličnými partermi začal hrať na mačku a myš. Najskôr vyhlásil, že žiadnu dočasnú vládu nepodporí. Potom (v pondelok 17.10. u prezidenta) navrhol zmeniť Ústavu. V utorok túto myšlienku cez média zamietol. V stredu som sa ho na poslaneckom grémiu ešte raz priamo spýtal, či by súhlasil so zmenou Ústavy, jeho odpoveď bola „nie".
Naši bývalí koaliční partneri zrazu nevedeli ako ďalej a došli s prosíkom, aby sme podporili dočasnú vládu Ivety Radičovej. Aby sme neboli ako urazené deti a aby sme boli nad vecou. Musím povedať, že nepadlo mi ľahko byť kooperatívny s ľuďmi, ktorí ani nie týždeň predtým mali krvavé oči a dobre, že s nami nepoutierali dlážku.
Na druhej strane, blížili sme sa k ústavnej kríze a jednoducho nie je možné hovoriť o zodpovednosti voči Slovensku a zároveň konať opačne. Preto sme vo štvrtok dali našim bývalým koaličným partnerom ponuku, za akých okolnosti podporíme dočasnú vládu v dnešnom zložení. Pomerne rýchlo vznikla písomná dohoda, v ktorej sa naši bývalí koaliční partneri zaviazali zrušiť poslaneckú imunitu a zdravotné odvody (46,50 Eur mesačne) pre ľudí bez príjmu. Ukázalo sa, že reči o nulovom koaličnom potenciáli sú len reči. Práve naopak, SaS je zodpovedný a spoľahlivý partner, ktorý si však nenechá skákať po hlave.
Fico začal šípiť, že ho nebude treba a rýchlo vyhlásil, že bude súhlasiť so zmenou Ústavy (toľko na tému zásadovosť v politike, na druhej strane, čo sa dá čakať od človeka, ktorý je za euroval, ale nehlasuje zaň). Ústava tak bola v piatok zmenená a v zmysle doplneného odseku 3 v článku 115, prezident odvolá vládu Ivety Radičovej a zároveň ju poverí až do volieb, aby fungovala s obmedzeným mandátom.
Je teda po vládnej kríze a SaS sa pripravuje na voľby dňa 10. marca 2012. Samozrejme, že budeme mať snahu o čo najlepší výsledok, ale pri akomkoľvek výsledku nebudeme ľutovať naše rozhodnutie neotočiť v zásadnej veci a nenechať sa vydierať. Keď už nič iné, naši voliči budú vedieť, čo môžu od nás čakať. Budú vedieť, že nelepíme na našich stoličkách a že robíme to, čo hovoríme. Na dnešný žalostný stav politiky to nie je málo.
