Iba sa ospravedlnovať za svoje chyby no i tak robiť tie isté?
Vedieť uznať pravdu toho druhého?
Milovať sa pri sviečkach alebo milovať niekoho v tieni sviečok?
Každý deň myslieť na svoju lásku, čo robí?
Alebo nebodaj či myslí na mňa tiež?
Áno všetko je to láska.
Láska ktorú však občas nevidíme,alebo vidieť nechceme.
Občas hovoríme Milujem ťa so slzami v očiach.
Občas to vravíme neskutočne šťastný...
Ale prečo?
Robíme to preto, lebo to tak cítime?
Alebo to robíme zo strachu?
Zo strachu z čoho ale?
Že lásku stratíme?
Že nás láska opustí, ak jej nepovieme slová lásky?
Slová ktoré treba vravieť vždy úprimne, inak nemajú hodnotu.
Ak nás však ten druhý miluje, nespýta sa,
prečo slová Milujem ťa nepočul dlho od nás,
ale spýta sa, či tie slová môže sám povedať.
I o tom je láska... O pochopení... O úprimnosti...
Ale hlavne je o odpúštaní...
