Bežný úkaz je, že si tu nemáte ani kde sadnúť. Nemožno sa tomu čudovať. Chata Pod Suchým je relatívne ľahko dostupná ako pre peších, tak aj pre cykloturistov. No nie je to sem "na skok", a preto v týždni návštevníkov rapídne ubúda. S Majom sa nám ale dalo vyraziť relatívne zavčasu počas pracovného dňa, preto sme sa rozhodli navštíviť túto populárnu chatu.
Opäť je tu séria krajších dní po sebe. Cestný bicykel mám v servise, našťastie horský bicykel to má už za sebou (ten servis :)), takže je na čom jazdiť. Ja ale prioritne brázdim cestu, a tak na horský sa nejako nejdem rozhýbať. Pondelok a utorok som to na ňom zvládol aspoň na chvíľu, stredu ale by som ešte rád tiež šiel, má byť posledný pekný deň. Po tréningu v utorok večer však Majo prichádza s myšlienkou vybehnúť si po práci na ďalší deň na Chatu pod Suchým. Pre mňa to bol trošku problém, naplánoval som si už podvečer, ale... Nakoniec všetky pôvodné plány ruším a Majovi svoju účasť potvrdzujem.
V stredu radšej nikam na bicykli nejdem, aj keď som sa pôvodne s tou myšlienkou pohrával. Necítim sa úplne najlepšie, alergia na pele mi dosť strpčuje život v tomto období. Preto sa šetrím len na večernú túru. S Majom dohadujem detaily nášho výletu len tesne pred odchodom. Nebol to ale nejaký zásadný problém, koniec koncov s ním sa dohodnúť bolo vždy bezproblémové. Približne 16:15 štartujeme zo Žiliny smerom do Nezbudskej Lúčky.
Parkujeme priamo v nej, však na úvod kým sa dostaneme do doliny sa aspoň trošku rozdýchame. Stretáme aj niekoľko peších a niekoľko cyklistov. Dole je celkom rušno. Prechádzame dolinou, kde je ešte veľmi dobrá kvalita cesty a pred rampou sa rozhodujeme, že pôjdeme popri Starom Hrade hrebeňom hore. Tu odbáčame na červenú značku. Úvodná rovnejšia pasáž padla vhod. Teraz sa začína prvé ostrejšie stúpanie. Za pár minút už sme pri ruinách Starého Hradu a otvára sa nám výhľad na Domašínsky Meander. Skutočne krásny výhľad. Miesto, kde sa nám rozdeľuje krivánska časť Malej Farty od tej lúčanskej. Kúsok vyššie, kde tak nezavadzajú stromy, dávame prvú fotoprestávku na pár záberov.
Pokračujeme ďalej ešte chvíľu prudšie do kopca, následne terén trošku poľavuje. No zdvihne sa ešte raz. Foťák som po výhľade zbalil, bohužiaľ, celá trasa vedie lesom, takže veľa sa toho pofotiť nedá. Po druhom, ale už krátšom ostrejšom stúpaní prichádzame na zvážnicu, kde sa terén už úplne vyrovná a po pár minútach už sa pripájame na žltú značku. To je jasný znak toho, že sme už v cieli. Odtiaľto je to na Chatu sotva 5 minút.
Na chate je celkom kľud. Okrem personálu je tu ešte pár turistov, ale vonku nie je nikto. Zapadajúce slnko síce stratilo na intenzite, no ešte stále celkom príjemne hreje. Vbiehame dnu na rýchlo kofolu a ideme nazad. Cesta je ešte dlhá. Aj keď sa ide len na chatu, nie až na Suchý, zdanie klame. Celkové prevýšenie činí niečo cez 700 výškových metrov, čo sa dá už považovať za stredne náročnú túru. Vraciame sa teraz ale ináč, používame zelenú cyklotrasu, pričom paradox je taký, že neviem o tom, žeby niekto sem ňou chodil na bicykli. Všetci využívajú lepšie dostupnú trasu po žltej a neskôr zelenej turistickej značke, ktorá vedie z konca Varína. Nečujem sa. Schádzame strmým terénom s voľnými veľkými kameňmi. Ísť aj smerom nadol na bicykli zvyšuje zbytočne riziko pádu pri nestabilnej podložke. Klesanie ale ubieha rýchlo, je celkom strmé, aj keď sa nezdá. Svetlo už prirodzené nie je takmer žiadne, a tak čelovky dostávajú svoj priestor. Konečne mám možnosť trošku otestovať tú moju novú. A spokojnosť veľká, Kužeľ svetla svieti skutočne do ďaleka. Prechádzame popri rampe, odtiaľto to máme ešte nejakých 15 minút. Začína ale fúkať a zaťahovať sa obloha. A veru, na záver aj prichádza nejaký ten ďážď. Celý čas so sebou nosím statív a keďže až tak veľmi neprší, tak ešte na záver ho používam na nafotenie hradu Strečno, ktorý aj napriek tomu, že ho vidím každú chvíľu, nestráca na svojej pôsobivosti. Do auta nasadáme za mierneho dažďa, ale ešte relatívne suchí. Ako dobre nám to vyšlo, super výlet!
