Vincent van Gogh

Svieti slnko, na paletách farieb,

splýva s nimi, sťa vietor divý,

to nie je krása, to úžasom nazvem,

farby, pánom plochy, sveta môjho sa stály.

Už nikdy viac, nikdy nepochopím,

svet tak tmavý, čo ja kreslím,

už nechcem žialiť, láska moja,

prečo sa tak trápim, krajina milá.

Prečo plačem, keď ťa vidím,

žiješ, meníš sa, a ja ťa kreslím,

no nedokážem to, už nie,

moje obrazy, sloha v tomto svete.

Už nikdy ťa nevidím, slnko moje,

opál, zlato, diamant, cudzé sú mi,

čierny čert vo mne sa usídlil,

už len jedným uchom ťa počúvam,

ty láska moja, príroda, farba moja.