Bytosť, dobrovoľne trpiaca,
ľuďmi opovrhovaná, uctievaná,
nenávidená, milovaná,
proste vrana,
letiaca v daždi,
poslednom, jedinečnom,
vidí farbi ktoré nevidela,
lebo bola slepá,
a je,
letí pomedzi kvapky krvi,
purpurovými ako tma, noc,
uprostred lesa, asnhvaldu,
lesu tieňov, duchov,
vetrík fúka, severák studený,
ako tisíc ihiel zapichnutých do srdca,
uprostred splnu,
na konci budúcnosti a začiatku večnosti,
na začiatku nekonečného dňa,
dňa úpadku a vzniku sveta,
keď ľudia sa budú zmietať v kŕčoch bolesti,
na konci vesmíru,
eterniti´s day,
keď atomi sa rozpadnú,
vesmír vychladne,
no vrana sa len pozerá,
nechápavo a letí,
no nevie kam,
vidí potoky krvi,
no nechápe,
počuje plačúce deti a cíti bolesť,
v srdci, lebo vie,
že umiera, no letieť chce,
no už nemôže,
padá do rieky krvi,
ľudskej krvi,
topí sa,
pozerajúc sa na plačúce slnko,
krvavými slzami,
a už umrel, už nikdy nevzletí,
ani už sa nenarodí.
