Au-au!

... to bolo zhruba toto:
(ak hľadáte nejaké orbitálno, tak je úplne dolu)


Po dlhšom čase som sa rozhodol, že by už bolo vhodné zazálohovať obsahhard-disku. Podľa možnosti skôr, než prapodivné zvuky z nehovychádzajúce (čosi ako vystavovanie ramienka cez celú šírku a s plnou vervou) sa definitívne stanú jeho umieráčikom. Jednu takú skúsenosť už mám - burnenie bolo vtedy naplánované tušímže na nedeľné popoludnie, a disk zdochol pri spustení kompu v nedeľu ráno - bolože to radosti. (Ešteže to nebolo pár dní prd diplomovkou alebo štátnicou).

No a pri tej príležitosti som zistil, že zopár súborov sa dá čítať lenrýchlosťou asi sto-krát pomalšou, než ostatné. Pri podrobnejšej analýzevyšlo najavo, že sú mohutno fragmentované - typicky: súbor dlhý zopárstoviek megabajtov, rozfranforcovaný na niekoľko desaťtisícov kusov.Takže je nutné nasadiť chvaty a hmaty zvané defragmentácia.

Ináč, zaujímavé by bolo aj vedieť, ako k takému niečomu vôbec mohlodôjsť. Detektív OrieShock zabudovaný v mojej hlave, sa domnieva, že tobolo takto: práve som robil likvidáciu nejakej staršej inštalácie (akeďže ani len náhodou nechcem o nič dôležité prísť, tak to nerobímjednoklikovým výmazom, ale postupne po adresároch alebo súboroch, čo samôže roztiahnuť až na niekoľko hodín) a zároveň sa mi z internetusťahovali nejaké súbory a zhodou okolnosti sa ukladali na ten istýlogický disk. Čiže tie nové súbory postupne zapĺňali právevznikajúce voľné miestečká na disku - a fragmentácia bola na streche.Dúfam, že nabudúce už takúto chybu neurobím (samozrejme, podľa Zákonaschválnosti, určite urobím nejakú inú, podľa možnosti ešte závažnejšiu).


O ďalšiu zábavu sa mi postarali bytosti existujúce asi tak dvakilometre ďaleko. Vinobranie samo o sebe môže byť celkom sympatickáudalosť, ale niektorí ho dokážu riadne zmrviť. Nemám teraz ani tak namysli tých, čo pijú akékoľvek etanoly na litre a potom ostanú jak divésvine (prasatá mi snáď prepáčia to prirovnanie) - títo ožralci totiž niesú až tak ďalekonosní.

Oveľa väčšej degenerácie sa takýmto spoločenským akciám dostáva odprichomietnutých-sa kvázi-zabávačov. Už som si to všimol na niekoľkýchmiestach - súčasťou atrakcií sú aj kolotočáry (schválne napísané v tomto tvare), a tí nielenže krútia týma železámy, ale popri tom aj púšťajú "muziku".Samozrejme, nie tak, ako to urobíte doma, t.j. podľa okolností a podľakvality práve vysielaného songu, nejakých 50-70 decibelov. Nie, ony tomusá mať pustené na plné gule. Ak chcete vedľastojacej osobeniečo povedať, musíte sa prikloniť tesne k uchu, kričať, a aj tak vásnebude rozumieť. Títo pú-šťači muziky sú vlastne také pojazdné hypnotyzéry- plusmínus 120 decibelov môže byť dobrých jedine tak nazhypnotizovanie (už beztak dosť oblbnutého) davu, na vytrieskanieposledných zvyškov ako-tak ľudskej podstaty z nich. Podobné skutky sícepáchajú aj dýd-žejy, ale tí to väčšinou robia v uzavretých priestoroch,zatiaľ-čo tieto ozvučené kolotočáry svoje splodiny šíria takpovediacopen-air.

Najhoršie na tom však je, že tomuto mláteniu zvukovými vlnami súvystavení nielen tí, ktorí si poň prídu priamo na miesto činu, ale aj široké okolie. Toto,dlhé hodiny (denné, a často aj nočné) trvajúce monotónne, primitívne(priam debilné), furt sa opakujúce bum-tresk (alebo tac-tac?), sa mestom či dedinou nesie na mnoho stovák metrov, dokonca aj jeden-dva-tri kilometre, a obšťastňuje teda, okrem priamych účastníkov akcie, aj niekoľko tisícov nezúčastnených. Tí bohužiaľ nemajú skoro žiadnu možnosť obrany - proti ďalekonosným basovým vlnám sme skoro bezmocní.

Týmto vyslovujem miestnym úradom rôznych obcí, miest a m.častí (resp. Orgánom, ktoré to celé povoľujú) srdečnú vďakuza to, ako sa starajú o ochranu verejného poriadku a životnéhoprostredia. Jak keby nám nestačilo, že nás naša dopravná polícia taksmelo a účinne ochraňuje pred divými revmi, vychádzajúcimi z motorov avýfuckov, ktorými nás nespočetne veľa krát každý jeden deň obšťastnia jednostopí xxx-ovia a kadejaké iné vytjúňence.


Keď sa darí, tak sa darí poriadne. Pred desiatmi dňami zimnica, vrátane retrográdneho chodupotravy, dnes: Už nejakých 20-40 hodín je hlavnou témou mojichmyšlienok zubabôľ. Možno je to trest za to, že som si pred desiatimirokmi (teda dávno pred rozpútaním jeho reklamnej kampane, oneporaziteľnosti smädu alebo tagnejag - gdo by si tie drísty pamätal?)privykol vo veľkom piť takzvanýŠpiritus Sprajtus. Za moju niekoľkoročnú vernosť sa mi zrejmeodmenil bohatou dávkou cukru chrstnutou priamo do zubov. Ach, ja blbec!Dúfam, že tie žlté džúsy (niektoré z nich dokonca naozaj videlipomaranč - obsahujú ho až nejakých 20-30 percent), ktoré ma držiateraz, nie sú až také beštie (alebo že by predsa?). No, dobre, výživovémeditácie nateraz odložme, ešte na príde čas inokedy.

Niekedy však vôbec netreba ani kaz, ani cukor či iné sajrajty. Stačí,keď sa pri žuvaní potravy nejaká malá čiastka (drobný otiepok svalovinyz mäsa, škrupinka z pukanca (ešteže mi prestali chutiť, podobne ako tenich blbý anglický názov popcorn, blbý ak je používaný afektovanýminašincami), kus šupy z ovocia či zeleniny, alebo niečo iné) zaondí donejakej medzery. V niektorých prípadoch potom nepomáha ani intenzívnesnaženie so špáradlom, kefkou či iným nástrojom - beštia sa nechce daťvyduriť, zostáva zakosílená medzi zubami, jej zásluhou je geometriachrupu zmenená o pár stotín či desatín milimetra, nerv prítlačený ... abolí, bolíí, ne-kom-pro-mis-ne-bo-lí (kredit: R.M.). A osoba má dojem,že ju po ústach pohladkal nejaký majster sveta v boxe, nadáva, nespí, dopuje sa malými červenoružovými tabletkami, naivne dúfajúc že práve tie sú od bolesti.

Kto už nejaký ten zubabôľ absolvoval, pochopí to aj bez môjho ďalšiehoobkecávania. A kto už zažil aj nejaké-tie ústne operácie (vŕtaniezubov, vyberanie mandlí) v nedostatočnej anestézii, pochopí aj to,prečo nie som okamžite naštartovaný smer dentista. Mám takýdojem/obavu, že niektorí z nich pracujú v štýle "máte na záhradeburinu? dobre, tak nasadíme kobercové bombardovanie". Takže zatiaľ somaspoň na webe hľadal rôzne variácie slov anestetická zubná pasta, v slovenčine aj angličtine, bohužiaľ s minimálnym úspechom; snáď v lekárni budú vedieť viac.


No a po bežnom denníčkovaní (čitateľ snáď prepáči, že som ho obťažoval takými prízemnými vecami) aj nejaká oficiálna informácia:

Dnes okolo 14:50 SELČ sa má raketoplán Atlantis odpojiť od ISS, takže zhruba hodinu-dve budú v NASA TVdávať zaujímavé zábery: samotné oddelenie, potom vzájomné pohľady obochpomaly sa vzďaľujúcich strojov (pozrieme sa, ako sa pripojením novýchsolárnych panelov zmenil portrét ISS) ... Tak si to vychutnajte. Ďalšie info nájdete napr. prostredníctvom jedného z minulých článkov. Pre dnes hádam stačilo.

Doplnok, 15:49: Nestačí :-) V pondelok o 6:08 SELČ má z Bajkonuru odštartovať loď Sojuz TMA-9 s dvoma novými členmi posádky ISS a kozmickou turistkou Anousheh Ansari. O dva dni neskôr sa má k ISS pripojiť. Čiže ďalšie príležitosti pozrieť si niečo zaujímavé naživo, ak sa dá.