V piatok 6. októbra si mohol čitateľ tlačeného Sme nájsť v ňom malýbonus. Vyberám, rozkladám, pozerám z oboch strán a konštatujem toto (pokus o recenziu):
Na jednej strane máme jednoduchú mapu Európy v mierke zhruba1:13.000.000. Každý štát má vyznačené hranice (niektoré takmer akokreslené ručne fixkou) a hlavné mesto. Výškopis súše aj morí jeznázornený farebne. K tomu názvy riek a morí a tiež lat-lon súradnicovásieť s krokom 10 stupňov.
Hm, hovorím si, najhodnotnejšou časťou tejto strany mapy budúasi tie údaje na boku - pre každý štát je tu počet obyvateľov, rozloha, vlajka, automobilová značka a názov hlavného mesta.
Ták, obraciam list (rozmeru 59x40 cm), a oči sú hneď o čosi spokojnejšie. Máme tu mapuSlovenska a najbližšieho okolia. Opäť farebná hypsometria (t.j. odzelených nížin po hnedé horstvá), ktorá tentokrát vyzerá byť detailnejšia nežu Európy (žeby to bolo použitím hillshadingu - tieňovania hôr?). Mestáa väčšie obce, cestná a železničná sieť, rieky a väčšie jazerá resp.nádrže, názvy pohorí a významnejších vrchov, hrady, kúpele, a tak ďalej.
Samotné Slovensko je vyvedené v sýtych farbách, cudzina v matnejších,čo zvýrazňuje vnímanie jeho siluety. I keď, paradoxne, práve tá cudzinami subjektívne pripadá trochu lepšie vykreslená resp. vnímateľná - asizásluhou toho, že názvy sídiel ušetrili tej straty sýtosti a tak sa vosvojej sýtočiernosti lepšie vynímajú nad ostatným obsahom (je to vidno na tejto ukážke?).
Tu manapadá, že v blízkej budúcnosti, v časoch kvalitného elektronickéhopapiera, by nebolo od veci mať na ňom aj podobné ovládače ako natelevízore, napríklad kontrast či sýtosť farieb, aby si čitateľ vprípade potreby mohol sám naladiť optimálny vzhľad mapy...
Súradnicová sieť má tentoraz krok 30x15 minút, t.j. zhruba 37x28 km.Ďalej, v jednom rohu máme mapku administratívneho členenia (kraje,okresy,..), v ďalšom rohu zopár naj (nadmorská výška, sever,západ,..) a v treťom legendu. Štvrtý roh našťastie nechali tak, inak byNajväčšia Dedina aj so Žitným ostrovom a Neusiedler See zostali utajené:-)
Zaujímavou kapitolou je mierka. V legende vidíme grafické merítko
(so zaumíjavým číslovaním, po 10 km pri mi pripadalo normálnejšie), ktoré je dlhé 70 mm, čo dáva 1:785.000. No asamotná mapa (zistené z merania rozostupov rovnobežiek a poludníkov) máv skutočnosti mierku približne 1:830.000. Čiže si môžeme vybraťspomedzi (použijúc slangový zápis) 830k, 785k a 1100k.
Puntičkárskejším užívateľom preto odporúčam prepísať 1.100 na 830. Prípadne aj 11 až 55 na 11,6 až 58 (alebo nechať tak, ak ich nejakých päťapol percenta netrápi).
Ako to tak po sebe čítam, písanie recenzií asi ešte nebude mojou silnoustránkou. Tiež dúfam, že použitie tých troch grafických úryvkov je vporiadku. Uzavrime teda oficiálnejšiu pasáž a dajme priestorsubjektívnosti a prípadne aj emóciám.
U mňa bude tento výsledok spolupráce Sme a VKÚ visieť tak, že budevidno jeho slovenskú časť - tá sa dá považovať za pomerne obstojnú ukážku miliónovej mapy. Opačná, t.j. európska časť, je až príliš jednoduchá, z nej si nanajvýš skopírujem a vedľavyvesím tie dáta.
Musím však povedať, že oveľa viac sa mi, ako správnemu mapofilovi, zbiehajú chute pri pomyslení na diela, ako je napríklad toto . V ďalších pokračovaniach dám odkazy aj na iné podobné (totiž, dať celúbatériu takýchto linkov na jediné miesto, to by mohlo podobnepostihnutých jedincov priviesť až do úplného vytrženia, takže to radšej budem dávkovať po kúskoch :-)
Celé mi to pripomenulo situáciu spred pár rokov, keď som mal na jednejstene mapu USA, na druhej mapu Európy (každá okolo 130x100 cm, čižetzv. štvormiliónové ), a v šuflíkoch ešte na rovnaký údel čakali zhruba rovnako veľké portréty Kanady a Austrálie.
Z tých dvoch visiacich jednoznačne krajšie boli USA (nie, vôbec nie zdôvodu mojej politickej inklinácie :). Na mape Európy bola použitá tásimplícijská farebná koncepcia - každý štát v jednej jedinej farbe(jeden žltý, druhý modrastý, ďalší nazelenalý, atď. - tuším sa tomu hovorípolitická mapa). Naopak, Spojené štáty mali plošný podkladzaložený na farebnom výškopise, takže si človek mohol urobiť predstavunielen o urbánnych prvkoch (mestá, dopravná sieť, hranice, ...), ale ajo prírodných dannostiach.
S vyvesením Kanady som sa príliš neponáhľal, lebo sa mi na nej zdali až príliš zvýraznené jazerá veľkosti asi 5-10 km ( skoro jak Fínsko ,povedal by jeden).
Ešte väčší problém bol s Austráliou - tá bola totižobojstranná (na jednej strane západ, na druhej východ, alebo možnosever/juh). Tento nedostatok (ktorý by bol pozitívom v prípadecestovného použitia) som si po nákupe naplno uvedomil až doma. Riešením by mohlo byťkúpiť ešte jeden kus a dúfať, že sa ich podarí správne sceliť,prípadne odysea so skenovaním na domácom skenerčeku, tlačením týchskenov, ich spájaním navzájom a aj s tou pôvodnou druhou polovicou mapy...
Ani jedno z týchto riešení sa mi však nepáčilo, tak som si radšej povedal,že vyčkám, kým v obchodoch narazím na celistvú jednostranovú verziu.
Žiaľ, medzičasom nastal prevrat (maľovačka alebo čo), a visiace aj šuflíkovémapy skončili v nejakej škatuli, už ani neviem ktorej. Snáď ich tamnezačali čítať nejaké myši.
(tá 'karibská' ilustrácia je samozrejme z iného diela )
Psychiatrickú analýzu mapofílie (prečo?!, načo?!, ...) si radšejnechám na vzdialenejšiu budúcnosť, prípadne nám to môže objasniťnejaký okoloidúci pán v bielom plášti v diskusii (a môže popri tom rozpitvať aj zberateľovznámok, modelárov, rybárov a ja neviem akých ďalších podivínov, nech v tom nie smesami).
Tak, trochu sme sa pomrvili medzi papierovými mapami (až sami chce kýchnuť, z toho lietajúceho prachu), nasledovať budú digitálne.Konkrétne, dve chuťovky z produkcie portálov a úvod do súťaže(z produkcie mojej).
