reklama

Coimbra I

Približne v marci som sa hlásila na našej fakulte na program Socrates / Erasmus. Po vyplnení potrebnej a hlavne nekonečne otravnej administratívy som hrdo odovzdala prihlášku. Asi o dva týždne neskôr mi prišla odpoveď. Kladná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)
Obrázok blogu

Cesta tam 

Písal sa rok 2007, koniec januára a ja som spolu s ďalšími kamarátmi čakala na bratislavskom letisku lietadlo vysoko luxusnej spoločnosti Ryanair s „koženými sedadlami, automatickou prvou triedou, príjemným personálom a občerstvením zdarma“. Keď sme vo Frankfurte na polceste k cieľu vystúpili, vedeli sme že nás čaká ďalších 8 hodín čakania na frankfurtskom letisku. Ako správne paranoidní a skladní študenti sme vytiahli spacáky a rozložili sme ten baldachýn na mramorovú podlahu letiska. Po niekoľkých pozretých dieloch Priateľov a výdatnom spánku sme sa celé zošuverené zobudili s otlačenými neidentifikovateľnými stopami na tvári. Nastal čas. Lietadlo priletelo do Porta približne o ôsmej ráno. Odtiaľ metrom na vlakovú stanicu a asi o hodinu sme šťastne unavené vystúpili v Coimbre. Taxikárovi sme rečou tela vysvetlili, že kam sa potrebujeme dostať a o polhodinku sme zbadali múry nášho intráku. Vyzeral ešte oranžovejšie ako na obrázkoch.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je to súprava novopostavených, neuveriteľne oranžových ubytovní pre hrdých študentov Universidade de Coimbra. Z posledných síl sme sa dotrepali do bloku 4, kde na nás čakala Margharita. Nie, nie je to pizza so základnými ingredienciami, ale meno našej správkyne internátu. Margharita nevie po anglicky. Super. Z posledných síl som z rukáva vysúkala moje našporené vedomosti z portugalčiny a asi po hodine rodenia tých správnych slovíčok sa mne, Marte, Janke a Daniele podarilo ubytovať. Margharita nám povolila nejaký čas na spánok a základný oddych a hneď potom si nás rezervovala na vysvetlenie základných pravidiel v jej teritóriu. Žiadne návštevy, pánske či dámske, všetky vchody, východy, práčovne, kuchyne, pravidlá výmeny posteľného prádla a samozrejme uterákov. A ešte že nás čaká pravidelná kontrola čistoty izieb. A to všetko ona portugalsky a rýchlo (!!!) a my rukami - nohami. Aj keď na druhej strane sme to celkom zvládli. Plné síl sme sa teda vybrali na obhliadku internátu. Je to pomerne nová štvrť, pešo asi pol hodinu od centra, autobusom rovnako dlho. Na druhý deň sme sa vybrali na správu internátov zaplatiť pobyt na mesiac s tým, že potom sa presťahujeme do centra, blízko diania tohto mesta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pokiaľ ide o školu, tá nám začína až koncom februára. Dovtedy navštevujeme intenzívny kurz portugalčiny štyri krát do týždňa. A milá naša univerzita dobre vie, prečo ho organizuje. Nepriamo nám tak zachraňuje krk, keďže tu na angličtinu môžeme takmer zabudnúť. Teda, vybaviť si prechodný pobyt, električenku či bankový účet hlavne pomocou reči tela je skutočne vyšší level pantomímy. Za tých niekoľko dní sme sa už však zlepšili, z pantomímy sme prešli na novú formu rapu, keď si čvirikáme s portugalskými úradníkmi. Ale nekonečné byrokratické okienko nám končí a začíname sa dostávať do kľudnejšieho tempa. Páči sa mi však na nich jedna vec a to nielen na úradníkoch – všetko berú v pohode, nikam sa neponáhľajú, z ničoho si nerobia hlavu, všetko sa dá vyriešiť a hlavne je hlúposť robiť to zbytočne rýchlo a spôsobovať si tým stres. Myslím, že Portugalci dokonca radi čakajú, že im to nevadí, že si to priam vychutnávajú. Veď prečo si krátiť život nervami a stresom? Druhá strana mince je však taká, že keď tretiu hodinu čakáte na otvorenie bankového účtu, hoci aj tak super vec ako čakanie na úrade môže spôsobiť značné poškodenie nervov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Mimochodom, dnes sa chystáme do pastelarie, typickej kaviarničky, kde predávajú k vynikajúcej a silnej portugalskej káve um café aj koláčiky pasteis, ktoré si dnes nafotím, nech každý vie, z čoho prídem veľká ako mamut. Ochutnali sme už aj pivo uma cerveja, celkom fajn, ale zvláštne je, že pre nich je štandardná veľkosť 0,2 a 0,3 dcl. Vyzerá to divne, ako pivné espresso. Cena toho „väčšieho“ je asi 1 EUR v najcentrovatejšom centre mesta, na Praca de Rebublica. Je to námestie priamo pod univerzitou, vedľa ktorého je prekrásna záhrada. To ešte nafotené nemám, takže o tom neskôr.

Prvá prechádzka po Coimbre

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Coimbra je študentské mestečko s približne 60 000 obyvateľmi. Aj keď tento údaj je podľa mňa podcenený. Je tu toľko študentov, že tu o seba zakopávame, každú chvíľu sem noví prichádzajú a odtiaľto sa nikomu nechce. Sú tu ľudia rôznych národností, veľa Brazílčanov, Čechov, Nemcov, Poliakov, Slovákov, Holanďanov, Britov, Talianov, Španielov....jednoducho Socrati. Väčšinu však tvoria hrdí portugalskí študenti. Za tých niekoľko dní sme si Coimbru stihli aspoň sčasti pozrieť. Od nášho internátu sme šli pešo popri rieke Mondego, kde sú nádherné aleje, parky, rôzne kaviarne a spod ktorej je pekne vidieť, ako je Coimbra postavená na rôznych kopcoch a kopčekoch. Tieto pohľady stoja zato:

Toto je peší most, je novopostavený, s rozkošným farebným asymetrickým zábradlím. Keď svieti slnko, tak to vyzerá naozaj čarovne. Prešli sme ním na druhú stranu rieky a odtiaľ ďalším mostom späť. Vyzerajú cca takto:  

Popri rieke Mondego vedie aj táto stromová aleja, tie oholené nádhery dotvárajú skvelú atmosféru kaviarničkám popri brehu (je tu dokonca aj irish pub, z ktorého znie jazzová hudba).

Toto je pohľad z druhého brehu rieky na univerzitnú časť mesta:

Hore je univerzita a jej fakulty, od nej sa dá úzkymi strmými uličkami dostať až dolu k rieke. Ale pripravte si skvelú kondíciu a lásku ku schodom. Tých je tu veru viac ako som čakala. Už sa teším na tie vyšportované nohy na konci pobytu... Ešte k tým uličkám. Sú naozaj nádherné, úzke, vydláždené, nenormálne strmé a neuveriteľne kľukaté. Pre mňa, čo mi 22 rokov trvá vyznať sa v Petržalke, je toto naozaj utrpenie. Ale pekné utrpenie:

Kto má chuť, vrelo odporúčam stránku www.portugal.sk, kde v sekcii Bedeker nájdete kopu informácii a fotiek nielen o Coimbre, ale o Portugalsku a všetkom, čo s ním súvisí.

OK, takže takto nejako sme strávili našu prvú nedeľu v Coimbre. Mám ale taký pocit, že tu uvidím ešte omnoho viac. Fado, študentské popíjanie multivitamínových džúsov do rána, kaviarne, výlety, kopa nových ľudí a národností, pohodu, slnko a možno trocha učenia J.

Ďalší víkend sa chystáme do Conimbrigy, kde sú rímske zrúcaniny a múzeum, je to približne pol hodinu od Coimbry. Toľko teda na začiatok, je to síce narýchlo, ale tak kto by si chcel toto nechať pre seba J .

Veronika Rieglerová

Veronika Rieglerová

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

%$##!":*\^ Zoznam autorových rubrík:  Letom svetomČo boloČo budeZelenáLen takSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu