Veronika Rieglerová
Coimbra II
Ola, po druhýkrát sa poslušne hlásim približne po mesiaci. A poslušne oznamujem, že žijem, jem, pijem (ehm...), som zdravá, je mi fajn a pomaly, ale absolútne iste zisťujem, že do Coimbry sa dá po uši zamilovať. A nie je to len mesto samotné, sú to ľudia a tá atmosféra, ktorou je nasiaknutý každý z tej miliardy schodov, každá dlaždica na chodníku, každý pohár vypitého piva či vína a najmä každý študent. Študent, ktorý so vztýčenou hlavou (nadránom vztýčenou zástupom dobrosrdečných kamarátov) znáša útrapy nočného života a krásu školských lavíc...
